Výskum Marsu naberá v posledných rokoch na obrátkach a dôvodom sú aj odvážne plány, ktoré by z človeka mohli spraviť medziplanetárny druh. Študovanie červenej planéty nám však okrem informácií a nej samotnej, prináša dôležité poznatky aj o oveľa vzdialenejších objektoch. 

Poznáme nový termín, kedy poletia v prvej komerčnej misii astronauti NASA so SpaceX

Marťanský „krtko“ sa úspešne udržal pod zemou. Vŕtanie Marsu pokračuje

Na Mesiaci je určite voda. Dokonca aj na tých miestach, kde by nemala

Dôkazom toho je misia s označením MAVEN, ktorá je pod vedením NASA zameraná na výskum atmosféry Marsu a jeho vývoja. O tom, aké odpovede v súvislosti so vzdialenými planétami nám tento výskum môže priniesť, hovoril jeden z vedúcich členov vedeckého tímu, David Brain, počas nedávnej konferencie v New Orleans.

Z Marsu do hlbokého vesmíru

Misia MAVEN meria úbytok atmosféry Marsu už od roku 2014. Doterajšie merania naznačujú, že červená planéta stratila väčšinu zo svojej atmosféry vplyvom chemických a fyzických procesov. Výskumníci už pracujú na zisťovaní, akým podielom sa jednotlivé javy pričinili na úbytku plynového obalu planéty. Tieto informácie teda hovoria najmä o Marse, no ich využitie môžeme nájsť ďalej.

Môžeme použiť Mars, planétu, o ktorej vieme veľa, ako laboratórium na štúdium skalných planét mimo našej slnečnej sústavy, o ktorých zatiaľ veľa nevieme. – David Brain

Slová Davida Braina sa vzťahujú na výskum skalných planét, ktoré obiehajú najbežnejší typ hviezd vo vesmíre. Ide o červené trpaslíky, ktoré patria k hviezdam typu M. Tieto žiariace objekty majú odlišné vlastnosti, ako napríklad naše Slnko. Červené trpaslíky patria medzi najchladnejšie, najmenej hmotné a najmenej svietivé hviezdy vo vesmíre. K najznámejším hviezdam tohto typu patrí aj tá najbližšia k slnečnej sústave – Proxima Centauri.

Výmena Slnka za trpaslíka

No a čo by znamenalo, keby sme Slnko nahradili červeným trpaslíkom? Veľmi pravdepodobne by sme zamrzli. Zóna, v ktorej môže existovať voda v tekutom skupenstve, je totiž okolo červeného trpaslíka oveľa bližšie ako medzi Slnkom a Zemou.

To sa už dostávame do scenára, s ktorým pracuje momentálne skupina vedcov z NASA a misie MAVEN. Predstav si hviezdu typu červeného trpaslíka a skalnatú planétu podobnú Marsu, ktorá sa nachádza v obývateľnej zóne tejto hviezdy. Pásmo umožňujúce život je v takom prípade oveľa bližšie než u Slnka. Podľa predpokladov vedcov by musela byť vzdialenosť obývateľnej planéty a červeného trpaslíka niekoľkonásobne kratšia než je to napríklad v prípade Merkúru a Slnka. Aké panujú v tejto zóne potencionálne umožňujúcej život podmienky?

Šanca pre život

V porovnaní so skutočným Marsom by na túto planétu dopadalo oveľa silnejšie ultrafialové žiarenie, a to asi 5 až 10-krát. To znamená aj zvýšené množstvo energie, ktoré sa môže potencionálne zapojiť do procesu rozpadu atmosféry. Podľa predpokladov, ktoré vychádzajú z výskumu MAVEN, planéta v okolí červeného trpaslíka by strácala 3 až 5-krát viac nabitých častíc a 5 až 10-násobne viac neutrálnych častíc zo svojho ochranného obalu než je to pri Marse. Okrem týchto procesov by však na našej potencionálne obývateľnej planéte prebiehali aj ďalšie javy, ktoré by viedli k strate dôležitých prvkov.

Čo to teda znamená v súvislosti s výskytom života na planéte v okolí červeného trpaslíka? Nie sú to príliš pozitívne správy. Podľa poznatkov vedcov by obiehanie hviezdy typu M skrátilo obdobie, počas ktorého by mohol na planéte podobnej Marsu vzniknúť život, 5 až 20-násobne v porovnaní s obiehaním Slnka.

Pri vyššej aktivite červeného trpaslíka to môže byť až dokonca 1000-krát. Ak by teda Mars obiehal okolo červeného trpaslíka, najbežnejšej hviezdy vo vesmíre, šanca na vznik života je výrazne nižšia než u Slnka. O čosi väčšiu nádej by mohla predstavovať planéta s inými vlastnosťami než Mars, napríklad s vyššou hmotnosťou a gravitáciou, ktorá by si dokázala udržať atmosféru dlhšie.

Nenechaj si ujsť
NASA znova vyšle astronautov na Mesiac. Nové nariadenie už podpísal prezident Trump

Práca nekončí

A k týmto poznatkom teda prispel výskum skutočného Marsu pod vedením vedcov z misie MAVEN. Samozrejme, práca výskumníkov ešte nekončí a tí sa naďalej budú usilovať priniesť ďalšie a ďalšie informácie o živote nielen v slnečnej sústave, ale aj mimo nej. Možno v už nie tak vzdialenej budúcnosti aj priamo s prítomnosťou človeka na červenej planéte.