Výskum Marsu naberá v posledných rokoch na obrátkach a dôvodom sú aj odvážne plány, ktoré by z človeka mohli spraviť medziplanetárny druh. Študovanie červenej planéty nám však okrem informácií a nej samotnej, prináša dôležité poznatky aj o oveľa vzdialenejších objektoch. 

Supermasívne čierne diery zďaleka nie sú najväčšie. Existujú ešte gigantickejšie, zistili vedci

NASA už nemá miesto. Demoluje historickú 60-ročnú vzletovú platformu, štartovali z nej na Mesiac aj smrtiaci Challenger

Na Zemi dnes žijeme len vďaka náhode. Nasimulovali evolúciu 100 000 planét s prekvapivými výsledkami

Dôkazom toho je misia s označením MAVEN, ktorá je pod vedením NASA zameraná na výskum atmosféry Marsu a jeho vývoja. O tom, aké odpovede v súvislosti so vzdialenými planétami nám tento výskum môže priniesť, hovoril jeden z vedúcich členov vedeckého tímu, David Brain, počas nedávnej konferencie v New Orleans.

Z Marsu do hlbokého vesmíru

Misia MAVEN meria úbytok atmosféry Marsu už od roku 2014. Doterajšie merania naznačujú, že červená planéta stratila väčšinu zo svojej atmosféry vplyvom chemických a fyzických procesov. Výskumníci už pracujú na zisťovaní, akým podielom sa jednotlivé javy pričinili na úbytku plynového obalu planéty. Tieto informácie teda hovoria najmä o Marse, no ich využitie môžeme nájsť ďalej.

Môžeme použiť Mars, planétu, o ktorej vieme veľa, ako laboratórium na štúdium skalných planét mimo našej slnečnej sústavy, o ktorých zatiaľ veľa nevieme. – David Brain

Slová Davida Braina sa vzťahujú na výskum skalných planét, ktoré obiehajú najbežnejší typ hviezd vo vesmíre. Ide o červené trpaslíky, ktoré patria k hviezdam typu M. Tieto žiariace objekty majú odlišné vlastnosti, ako napríklad naše Slnko. Červené trpaslíky patria medzi najchladnejšie, najmenej hmotné a najmenej svietivé hviezdy vo vesmíre. K najznámejším hviezdam tohto typu patrí aj tá najbližšia k slnečnej sústave – Proxima Centauri.

Výmena Slnka za trpaslíka

No a čo by znamenalo, keby sme Slnko nahradili červeným trpaslíkom? Veľmi pravdepodobne by sme zamrzli. Zóna, v ktorej môže existovať voda v tekutom skupenstve, je totiž okolo červeného trpaslíka oveľa bližšie ako medzi Slnkom a Zemou.

To sa už dostávame do scenára, s ktorým pracuje momentálne skupina vedcov z NASA a misie MAVEN. Predstav si hviezdu typu červeného trpaslíka a skalnatú planétu podobnú Marsu, ktorá sa nachádza v obývateľnej zóne tejto hviezdy. Pásmo umožňujúce život je v takom prípade oveľa bližšie než u Slnka. Podľa predpokladov vedcov by musela byť vzdialenosť obývateľnej planéty a červeného trpaslíka niekoľkonásobne kratšia než je to napríklad v prípade Merkúru a Slnka. Aké panujú v tejto zóne potencionálne umožňujúcej život podmienky?

Šanca pre život

V porovnaní so skutočným Marsom by na túto planétu dopadalo oveľa silnejšie ultrafialové žiarenie, a to asi 5 až 10-krát. To znamená aj zvýšené množstvo energie, ktoré sa môže potencionálne zapojiť do procesu rozpadu atmosféry. Podľa predpokladov, ktoré vychádzajú z výskumu MAVEN, planéta v okolí červeného trpaslíka by strácala 3 až 5-krát viac nabitých častíc a 5 až 10-násobne viac neutrálnych častíc zo svojho ochranného obalu než je to pri Marse. Okrem týchto procesov by však na našej potencionálne obývateľnej planéte prebiehali aj ďalšie javy, ktoré by viedli k strate dôležitých prvkov.

Čo to teda znamená v súvislosti s výskytom života na planéte v okolí červeného trpaslíka? Nie sú to príliš pozitívne správy. Podľa poznatkov vedcov by obiehanie hviezdy typu M skrátilo obdobie, počas ktorého by mohol na planéte podobnej Marsu vzniknúť život, 5 až 20-násobne v porovnaní s obiehaním Slnka.

Pri vyššej aktivite červeného trpaslíka to môže byť až dokonca 1000-krát. Ak by teda Mars obiehal okolo červeného trpaslíka, najbežnejšej hviezdy vo vesmíre, šanca na vznik života je výrazne nižšia než u Slnka. O čosi väčšiu nádej by mohla predstavovať planéta s inými vlastnosťami než Mars, napríklad s vyššou hmotnosťou a gravitáciou, ktorá by si dokázala udržať atmosféru dlhšie.

Nenechaj si ujsť
NASA znova vyšle astronautov na Mesiac. Nové nariadenie už podpísal prezident Trump

Práca nekončí

A k týmto poznatkom teda prispel výskum skutočného Marsu pod vedením vedcov z misie MAVEN. Samozrejme, práca výskumníkov ešte nekončí a tí sa naďalej budú usilovať priniesť ďalšie a ďalšie informácie o živote nielen v slnečnej sústave, ale aj mimo nej. Možno v už nie tak vzdialenej budúcnosti aj priamo s prítomnosťou človeka na červenej planéte.