V súčasnosti využíva internet takmer každý (v roku 2018 využívalo internet až 80 % Slovákov), avšak s jediným dôležitým rozdielom. Sú používatelia, ktorí na internete dokážu stráviť desiatky hodín a na druhej strane máme sporadických používateľov. Veľmi dôležité je aj to, ako efektívne využívame čas strávený na internete. 

HAKA bude mať aplikáciu, ktorá odhalí kradnuté autá v reálnom čase

Polícia spustila novú aplikáciu. Pomoc cez smartfón si privoláš jedným klikom

Elektrické bicykle a Slovensko: Ako ich vníma polícia + prečo naň v jednom prípade potrebuješ aj vodičák

Možností je hneď viacero, avšak vo všeobecnosti môžeme hovoriť o kategórii ľudí, ktorí internet vnímajú ako zábavu, oddych či priestor pre vzdelávanie a na druhej strane tu máme používateľov, pre ktorých internet predstavuje neobmedzený priestor na slobodu slova či vyjadrenie svojho názoru.

Práve sloboda slova a vyjadrenie svojho názoru sa v poslednom čase stáva veľmi kritickým bodom. Sociálne siete mnohokrát predstavujú akési pomyselné útočisko, kde si používatelia pod falošným účtom či menom niečo dokazujú, respektíve vybíjajú si svoju zlosť a sklamanie.

Na vyjadrení svojho názoru a objektívnej kritiky nie je nič zlé, ale vždy treba dodržiavať zásady slušného správania a práve medzi vyjadrením vlastného názoru a skĺznutím do nenávistných komentárov či prejavov je veľmi tenká čiara, ktorá oddeľuje tieto dva pojmy.

Prečítajte si tiež!
Návod: Ako si verifikovať svoje konto na Facebooku? Nie je to jednoduché

Sociálne siete a nenávistné prejavy

Šírenie nenávistných komentárov sa tak bohužiaľ stáva súčasťou takmer každej konverzácie či diskusie, kde v komentároch nachádzame niekedy až neuveriteľne primitívne a nenávistné reakcie. Zväčša býva zvykom aj to, že používateľ, ktorý šíri takéto komentáre má profilovú fotku kreslenej postavičky a vymyslený pseudonym, ktorý mu zabezpečuje anonymitu, dodáva sebavedomie a myslí si, že tak môže písať čo len chce, čo však nie je pravda. Obeťami sa v posledných rokoch stávajú mnohí športovci, politici, bežní občania a vlastne všetci, ktorí sú na sociálnych sieťach.

Určite si si všimol aj to, že na každej stránke, ktorú maš lajknutú na Facebooku je určitá skupina takýchto ľudí, ktorí svoju nenávisť šíria denodenne v každom príspevku, ktorým každý vadí a všetko je podľa nich zlé. Situácia sa neustále zhoršuje, čo si všimlo aj viacero príslušných orgánov a tvrdenie, že používateľom, ktorí na internete šíria nenávisť sa nemôže nič stať nie je pravdivé.

Viackrát sme už boli svedkami toho, že došlo k obžalovaniu či dokonca odsúdeniu. Len prednedávnom sa Polícia SR zaoberala aj prípadom vraždy cudzinca Henryho, kedy zaznamenala nenávistné až extrémistické prejavy na internete, ktorými sa už bezprostredne zaoberá. Rozhodli sme sa preto osloviť Políciu Slovenskej republiky, ktorej sme sa okrem iného pýtali ako rieši tento problém a čo hrozí používateľom šíriacim nenávistné komentáre a prejavy.

Šírenie nenávistných prejavov na internete nie je beztrestné

Takéto formy prejavu, ktoré sú vo svete známe pod anglickým pojmom cyberhate môžu na našom úzrmí naplniť viaceré skutkové podstaty trestných činov, ale aj priestupkov. Delikty sú upravené v Trestnom zákone (najmä § 421 až 424) a v priestupkovom zákone (najmä § 47a alebo § 49). Tieto právne predpisy v aktuálnom znení, obsahujúcom aj trestné sadzby, sú dostupné na internetovej stránke slov-lex.sk.

 

Hovorca Prezídia Policajného zboru (PPZ) Michal Slivka prezradil pre FonTech.sk, že odhaľovaním a vyšetrovaním trestných činov extrémizmu sa zaoberá najmä národná protiteroristická (a protiextrémistická) jednotka národnej kriminálnej agentúry. Jej súčasťou je extrémistické skríningové centrum, ktoré primárne vyhľadáva, monitoruje a analyzuje najzávažnejšie prejavy extrémizmu, rasizmu a xenofóbie v rámci kybernetického priestoru.

Ak však na sociálnej sieti či celkovo internete nachádzaš formy nenávistných prejavov, tieto nenávistné trestné činy môžeš nahlásiť prostredníctvom mailovej adresy [email protected], čo podľa hovorcu PPZ v praxi využíva veľký počet ľudí. Nenávistné príspevky a komentáre sú následne zasielané na preverenie aj od administrátora profilu Polícia Slovenskej republiky na sociálnej sieti Facebook.

Takto doručené informácie analyzujú policajti spomínaného extrémistického skríningového centra a príspevky, ktoré napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu extrémizmu následne postupujú príslušnému policajtovi na ďalšie konanie. 

V záujme zefektívnenia boja proti extrémizmu v Slovenskej republike došlo aj k podpísaniu Memoranda o spolupráci medzi protiteroristickej/protiextrémistickej jednotke s mimovládnou organizáciou Digitálna inteligencia. Hlavným cieľom je úprava a zefektívnenie vzájomnej spolupráce v oblasti monitorovania kybernetického priestoru, predovšetkým sociálnych sietí, za účelom odhaľovania a vysporiadania sa s nenávistnými prejavmi.

Policajný zbor pri odhaľovaní šírenia nenávistných prejavov taktiež spolupracuje aj s prevádzkovateľom konkrétnej sociálnej siete a v určitých prípadoch využíva aj služby etických hackerov.

Najčastejším útočiskom Facebook

Informáciu potvrdil hovorca PPZ, ktorý uvádza, že v roku 2018 vyšetrovala polícia 42 prípadov (37 na sociálnej sieti Facebook) v súvislosti s extrémistickým trestným činom  spáchaným v kybernetickom priestore. V 33 prípadoch bola zverejňovaná predovšetkým pravicovo extrémistická symbolika na internete v podobe prejavov sympatií k nedemokratickým režimom a zverejňovaním zakázaných symbolov.

V 12 prípadoch boli zverejňované agresívne a nenávistné prejavy voči menšinám v diskusných internetových fórach. Počet nie je totožný s celkovým počtom 42 prípadov, keďže v niektorých prípadoch sa páchateľ dopustil viacerých skutkov naraz.

V roku 2017 bol počet prípadov spáchaných v kybernetickom priestore vyšší, kedy zo 176 začatých trestných stíhaní išlo o 82 prípadov a z toho 71 pripadalo znova na Facebook. V danom roku bolo najčastejším prejavom  zverejňovanie nenávistných komentárov voči menšinám.