Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Chcel sa dostať do národného hokejového tímu, nakoniec zvíťazila láska k herectvu. Na otázky novinárov zakaždým odpovedá “bez komentára”, je známy svojou nepredstieranou skromnosťou, miluje Dostojevského, motocykle, a aj keď si v živote prešiel peklom, nikdy sa nesťažuje a rozpráva o sebe len vzácne. Keanu Reeves patrí k najmilovanejším hercom súčasnosti, profesionálny úspech však sprevádzalo množstvo osobných tragédií. Toto je jeho príbeh.

Detstvo sa s ním nemaznalo

Keanu Charles Reeves na svet prišiel v Bejrúte v septembri 1964 a za svoj exotický vzhľad vďačí práve rodičom. Otec Samuel bol havajský geológ s čínskymi koreňmi, mama Patricia zasa extravagantná britská návrhárka s írskou krvou. Manželstvo Reevesových rodičov však malo od harmonického ďaleko – otec zápasil s alkohol a drogami a opustil rodinu, keď mal Keanu 3 roky.

V tom čase už mal slávny herec po boku aj malú sestru Kim, mladá matka teda na výchovu zostala sama a rodina sa niekoľkokrát sťahovala. Najskôr na krátku chvíľu do Sydney, neskôr za lepšou budúcnosťou vyrazili do New Yorku, kde sa Patricia podľa Medium snažila rodinu uživiť napríklad aj tým, že skúšala pracovať ako striptérka.

V New Yorku 6-ročnému Keanovi pribudol aj prvý nevlastný otec, divadelný a filmový režisér Paul Aaron. Šťastná rodina sa spoločne presťahovalo do Toronta, už o rok neskôr sa však vzťah skončil rozvodom a neskôr nasledovali ešte dve ďalšie manželstvá. Detstvo známeho herca teda bolo poriadne turbulentné a aj keď o ňom samotný herec rozpráva len zriedka, pravdepodobne sa zo strany častých známostí matky i pestúnov nevyhol fyzickému i psychickému týraniu.

O nič viac nepomohlo ani časté sťahovanie kvôli matkinej práci ako kostýmovej hereckej dizajnérky. Keanu v priebehu piatich rokov vystriedal štyri stredné školy, kde si síce akademicky prospieval, mal však problémy so správaním. Aj napriek tomu, že trpí dyslexiou, bavila ho literatúra i herectvo a práve rozvíjajúci sa herecký talent ho priviedol na umeleckú školu, z ktorej ho však po roku vyhodili. Dôvody neskôr upresnil aj v rozhovore pre Daily Mail.

„Bola to veľmi malá škola a myslím, že som tam nezapadal. Mal som konflikty a problémy so zamestnancami, nesadol som si ani s riaditeľom. Bol som jedným z tých „prečo“ detí – pýtal som sa na všetko príliš veľa otázok. Nemohol som prestať, aj keď ma to dostalo do problémov. Chcel som svoju autonómiu, a ak mi chcel niekto niečo vnútiť, mali sme spolu problém.“

Začiatky boli ťažké

Tento článok je dostupný členom Fontech PREMIUM

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú