Po nedávnom senzačnom objave novej najvzdialenejšej galaxie v známom vesmíre je tu ďalší fascinujúci rekord. Astronómom sa totiž pomocou rádioteleskopu MeerKAT podarilo objaviť najvzdialenejší „vesmírny laser“. Na tému upozornili vedecké portály ScienceAlert a Space.

„Vesmírny laser“

V novej štúdii publikovanej na predtlačovom serveri arXiv a pripravenej na publikovanie v žurnále The Astrophysical Journal Letters, sa medzinárodný tím odborníkov zaoberal svetlom, ktoré k nám pricestovalo zo vzdialenosti až 5 miliárd svetelných rokov.

IDIA/LADUMA using data from NASA/StSci/SKAO/MolView

Za vystrelením tohto svetla stojí bezhmotný kozmický objekt nazývaný megamaser. Megamaser je možné si predstaviť ako extrémne výkonný kozmický laser „strieľajúci“ mikrovlnné svetlo. Inak povedané, maser je „vesmírny laser“ alebo zdroj emisií stimulovaných spektrálnych čiar, typicky v mikrovlnnej časti elektromagnetického spektra.

Tieto emisie môžu vznikať v molekulárnych mračnách, kométach, planetárnych a hviezdnych atmosférach, prípadne za rôznych podmienok v medzihviezdnom priestore. Megamaser je potom astrofyzikálny objekty s „veľkým žiarivým výkonom“.

Vo všeobecnosti za takýto extrémny výkon je zodpovedný nejaký rúcajúci sa objekt, prípadne supermasívna čierna diera, ktorá tiež môže produkovať megamasery. Megamasery so sebou nesú aj určitý „podpis“, alebo ako vedci uviedli, „príchuť“.

Katharina Immer / JIVE

Navyše, objavenie tohto aktuálne najvzdialenejšieho známeho megamaseru zabralo iba jednu jedinú noc. Paradoxne, úlohou rádioteleskopu MeerKAT nie je hľadať masery. Zariadenie slúži na hľadanie signálov neutrálneho vodíka, ktoré sa nachádzajú na 21-centimentrových vlnových dĺžkach.

Hoci vlnové dĺžky hydroxylového masera majú len 18 centimetrov, vďaka červenému posunu sa signál mierne natiahol a bol detekovateľný aj teleskopom MeerKAT. Vzhľadom na to, že signál vychádzal z pomerne dobre preskúmanej oblasti na rôznych vlnových dĺžkach, podľa vedcov vysledovať jeho hostiteľskú galaxiu nebol žiadny problém.

Výskumníci sa nazdávajú, že v rámci svojho projektu LADUMA ( Looking at the Distant Universe with the Meerkat Array), počas ktorého budú pozorovať oblohu celých 3000 hodín, objavia ešte omnoho viac megamaserov.

Ich frekvencia výskytu by tiež mohla naznačiť, ako často dochádza ku zrážkam galaxií.

Čítajte viac z kategórie: Novinky