Ako sme ťa informovali prostredníctvom samostatného článku, v roku 2020 teleskop eROSITA objavil obrovskú štruktúru v strede našej galaxie, ktorá okamžite vzbudila záujem vedcov. Tento zvláštny útvar, podobný obrovskej bubline, viedol k mnohým otázkam o jeho pôvode.

Spočiatku nebolo jasné, či ide o blízky útvar, alebo o masívnu bublinu spojenú so supermasívnou čiernou dierou Sagittarius A*, ktorá sa nachádza v galaktickom jadre. Na tému upozornil portál IFLScience.

Gigantické bubliny

Podľa najnovších výskumov je však oveľa pravdepodobnejšie, že ide o gigantickú štruktúru v samotnom strede Mliečnej dráhy. Vedci ju prirovnávajú k Fermiho bublinám, ktoré boli objavené gama teleskopom Fermi ešte v roku 2000. Odborníci sa domnievajú, že tieto bubliny, pracovne nazývané bubliny eROSITA, sú výsledkom obrovského výronu energie v galaktickom jadre.

Schéma znázorňujúca bubliny eROSITA (žltá) a Fermi (fialová). Predehl et al., Nature, 2020

Štúdia publikovaná v The Astrophysical Journal Letters teraz naznačuje, že pozorované bubliny sú tvorené dvomi gigantickými útvarmi nazývanými Lotus Petal Cloud a North Polar Spur, ktoré sa rozprestierajú na niekoľko kiloparsekov.

Ako vznikli?

Vedci predpokladajú, že tieto bubliny vznikajú vďaka „komínovej šachte,“ v ktorej magnetické polia slúžia ako steny, medzi ktorými stúpa extrémne horúci plyn. Keď hviezda padne do čiernej diery, superhorúci plyn a prach sa pohybujú touto „komínovou šachtou“ a vystupujú cez jej výstupný otvor nachádzajúci sa približne 700 svetelných rokov nad galaktickým centrom. Počas tejto cesty plyn naráža na chladnejší materiál, čím vytvára rázové vlny a intenzívne röntgenové žiarenie, ktoré zachytávajú naše teleskopy na Zemi.

Fermiho bubliny (červená) a eROSITA bubliny (tyrkysová). Predehl et al., Nature, 2020

Aj keď stále nepoznáme presný mechanizmus vzniku týchto bublín, vedci sú presvedčení, že hrajú dôležitú úlohu pri formovaní Mliečnej dráhy.

Ako sme informovali aj v samostatnom článku, v pôvodnej štúdii vedci uvádzali, že energia potrebná na vytvorenie tak enormnej bubliny zodpovedá hodnote približne 10⁵⁶ Erg (jednotka energie v sústave CGS), čo sa rovná energií uvoľnenej pri výbuchu zhruba 100 000 supernov. Uvedené zistenia teda naznačujú, že za vytvorením týchto bublín stojí supermasívna čierna nachádzajúca sa v strede našej galaxie.

Vedci tiež uvádzajú, že čoskoro budú schopní študovať aj fyzikálne podmienky v rôznych častiach týchto bublín, čo nám pomôže lepšie pochopiť vývoj celej Mliečnej dráhy.