Hororová sezóna, ktorá je považovaná za jednu z najkvalitnejších poslednej dekády, zažíva v aktuálnom mesiaci svoj vrchol a viaceré brutálne kúsky postupne prichádzajú vydesiť svojich divákov. Po vydarenom a oceňovanom „body-horore“ The Substance, sa v zahraničných kinách aktuálne predvádza krvavý slasher Terrifier 3, ktorý stihol privodiť nevoľnosť viacerým návštevníkom a často tak pridáva starosti upratovacím službám v kinosálach.

Avšak ani druhé pokračovanie snímky s názvom Úsmev sa v desivej konkurencii nechce pred Halloweenom nechať zahanbiť. Očakávaný sequel k nám aktuálne prichádza dva roky po tom, čo sa na scéne veľkolepým štýlom uviedol prvý diel, ktorý v kinách zarobil neuveriteľných 217,4 miliónov dolárov a stal sa komerčne jedným z najvýraznejších hororov posledných rokov.

Dej sa vtedy sústredil na psychologičku Rose, ktorá mala sedem dní na to, aby zistila, ako sa úspešne vyhnúť smrtiacej kliatbe po tom, čo bola svedkom samovraždy svojho pacienta.

Ako sa neskôr ukázalo samotní nositelia tohto nepríjemného daru prechádzajú extrémnym psychickým rozpadom a čoskoro po tom, čo vidia niekoho iného zomrieť mimoriadne krutým spôsobom, si vezmú život.

Originál bol hlavne skúmaním psychologických a emocionálnych následkov vyplývajúcich z traumy, a hoci jeho koniec bol neuveriteľne šokujúci, nechal si dvere doširoka otvorené aj pre druhé pokračovanie, ktoré tento týždeň prišlo do kín opäť vydesiť divákov.

Strašidelný úsmev, kam sa len pozrieš

V minulosti nám Hollywood už viackrát ukázal, že keď sa na vás nalepí smrteľná kliatba, spôsoby ako sa jej zbaviť môžu byť rôzne. Zatiaľ čo v kultovom horore Kruh stačilo skopírovať VHS kazetu, v desivom It follows musela hlavná hrdinka zahodiť svoju povesť a odovzdať nemilý darček ďalšiemu kandidátovi prostredníctvom sexuálneho kontaktu.

Séria Úsmev však žiadnu z podobne „jednoduchých“ možností postavám neponúka. Jedinou záchranou ako sa vykúpiť z područia kliatby je samovražda alebo brutálna vražda niekoho za prítomnosti ďalšej nevinnej osoby, ktorá by si tak z tohto desivého zážitku odniesla traumu potrebnú pre ďalšie cudzopasné potešenie démonickej entity.

Cyklus predávania tejto štafety teda pokračuje aj v najnovšom diele, ktorý svojím príbehom prakticky okamžite nadväzuje na udalosti z jednotky. Geniálna úvodná scéna nakrútená režisérmi čoraz obľúbenejším spôsobom „one-shot“ je dokonalou scenáristickou školou, ktorá na krátkom časovom priestore ukázala niekoľko efektných zvratov a očakávania fanúšikov od začiatku nastavila na najvyšší level.

Obeťou mimoriadne nepríjemnej kliatby je v pokračovaní tentokrát speváčka Skye Riley (Naomi Scott) Hviezdna celebrita je neustále v centre pozornosti celosvetovej verejnosti a postupne zisťuje, že s narastajúcim počtom prenasledujúcich desivých úsmevov jej obdivovateľov sa priamoúmerne kráti čas do jej smrti.

Skye je navyše nestabilný prvok v dynamickom systéme, ku ktorému scenáristi pripísali všetky možné životné útrapy speváckych hviezd z minulosti – od užívania drog cez traumu zo smrti priateľa až po závislosť od liekov na bolesť.

Obrovský tlak a stres z nárokov od okolia a manažérov z nej robia labilný domček z karát, ktorý k svojmu psychickému zrúteniu ani nepotrebuje prisatú požierajúcu kliatbu. Prečo jej teda nevyčariť trošku úsmevu na tvári.

Výkon hlavnej herečky ľahko dokáže privodiť úzkosť

Fakt, že je hlavná hrdinka navyše na očiach miliónov potenciálne straumatizovaných fanúšikov odsúdených na istú smrť, automaticky zvyšuje naše stávky na cynické vyvrcholenie filmu. Tvorcovia tak koncept celej kliatby a jej psychologických aspektov posúvajú úplne novým smerom a rozšírenie mytológie pôsobí v novom diele ambicióznejším dojmom.

Zatiaľ čo sa filmový predchodca vyznačoval skôr komorným prostredím, pokračovanie je už tradične obohatené o hororový testosterón typický pre druhé diely. Diváci sa tak musia pripraviť na to, že krv, brutalitu a predovšetkým psychologický teror tlačia tvorcovia až na hranu nášho fyzického pohodlia na sedadle kinosály.

Aj keď je Úsmev 2 oproti svojmu predchodcovi výrazne zábavnejší, kreatívnejší a hravejší, jeho vnútorná dramaturgická stavba sa prakticky nemení a pre fanúšika sa stáva jeho priebeh ľahko predvídateľným. Časté halucinácie, kde sa pravda a klam miešajú do nejasného zmätku sa navyše začínajú postupne stávať nadužívaným prostriedkom tvorcov, čo robí ťažko stráviteľnou hlavne záverečnú polhodinku.

Film sa vtedy síce snaží zaradiť prevodovku na najvyšší stupeň, jeho kormidlo sa však stáva rýchlo neovládateľným a ako tank preráža bariéry nelogickosti a klišé jednu za druhou.

Po výbornom rozbehu tak divák rýchlo stráca úsmev na tvári, čo je škoda predovšetkým kvôli životnému výkonu hlavnej herečky Naomi Scott, ktorá prostredníctvom svojej postavy mimoriadne autenticky vykreslila proces straty kontroly nad vlastnou realitou – od povrchne silnej osobnosti až po zlomenú, zúfalú ženu, ktorá balansuje na pokraji nervového zrútenia.

Ak mi v kine niečo privodilo fyzickú úzkosť, tak to bol práve rozklad osobnosti a psychický úpadok jej postavy, ktorý bol priam až fyzicky silne hmatateľný a nepríjemný. Škoda, že v jej hereckom sólo koncerte jej nesekunduje podobne dokonalým spôsobom žiadna z vedľajších postav vrátane Ray Nicholsona, syna legendárneho Jacka Nicholsona, ktorý síce zdedil po otcovi schopnosť vyčariť chladnokrvný úsmev, jeho úloha však ostala skôr len na marketingovej úrovni.

Kliatba hororových pokračovaní, ktoré nikdy neskončia

Mrazivý charakter celej snímky, podobne ako v prvom diele, umocňujú aj nepríjemne znejúce temné hudobné tóny sprevádzané dokonalými kamerovými nájazdmi. Technická stránka snímky je celkovo na vysokej úrovni a inovatívny charakter práce režiséra Parkera Finna je poznať vo viacerých momentoch, akými boli napríklad aj skvele zinscenované skupinové scény príprav na koncert, ktoré občas pôsobili tak, ako by sme boli na reálnej skúške pred hudobným podujatím.

Úsmev 2 je teda filmom, ktorý stojí predovšetkým na silnom hereckom výkone Naomi Scott a opäť vydarenej hororovej atmosfére s pár geniálnymi infarktovými momentami. Netreba zabúdať ani na jeho hlavnú a hlbšiu myšlienku o tom, že ak necháme vlastným vnútorným démonom priestor dlhšiu dobu ovládať nás, môžeme sa stratiť navždy. Táto téma je v dnešnej dobe stále aktuálnejšia a vo filme je opäť okrajovo zobrazená ako sofistikovaná metafora.

Pre tých, čo však videli prvú časť, môže pokračovanie pôsobiť už repetitívnym dojmom a pri svojej dvojhodinovej minutáži byť aj pomerne zdĺhavým a náročným sústom na pozeranie. Napriek týmto výhradám ide stále o solídny príspevok do sveta moderného hororu vrátane samotnej série, ktorá môže začať pomaly písať podobne nekonečnú históriu únavných pokračovaní z franšíz, ako Saw či Paranormal activity.

Prvé ohlasy divákov zo sveta naznačujú, že dvojka ma nabehnuté stať sa rovnakým komerčným hitom ako jej predchodca a tak jej v naštartovaní vlastnej silnej franšíze prakticky už nič nestojí v ceste. Hlavný slogan filmu z plagátu „Nikdy sa to neskončí“ tak dneškom nadobúda úplne nové rozmery.