V roku 2014 sa pod obrovským ľadovým pancierom Grónska odohrala udalosť, ktorú vedci odhalili až po spracovaní satelitných dát. Nahromadená voda v podzemnom jazere vytvorila taký tlak, že prerazila desiatky metrov ľadu, roztrhla jeho povrch a vytryskla na denné svetlo. Odhaduje sa, že za pár dní uniklo približne 90 miliárd litrov vody, čo by zaplnilo tisíce olympijských bazénov. Vedci uverejnili svoju štúdiu a zistenia v Nature Geoscience.

Prvý zdokumentovaný výbuch vody

Vedci označujú tento jav za prvý zdokumentovaný prípad svojho druhu v Grónsku, s obrovským významom pre výskum. Ukazuje, akú silu má roztopená voda skrytá pod ľadovým štítom a ako dokáže meniť jeho štruktúru.

„Existencia subglaciálnych jazier pod Grónskym ľadovým štítom je relatívne nový objav. Naša štúdia odhalila, že stále nevieme dosť o ich vývoji a vplyve na ľadový štít. Kľúčové je pochopiť, ako často sa vyprázdňujú a aké to má následky pre okolitý ľad,“ vysvetlila glaciologička Jade Bowling z Lancasterskej univerzity.

Grónsky ľadový štít je hrubý až 3 kilometre a je jednou z najväčších zásobární sladkej vody na Zemi. Jeho úplné roztopenie by zdvihlo hladinu morí o 7,4 metra, čo by dramaticky ovplyvnilo pobrežné oblasti. Vďaka radarom na lietadlách vedci odhalili, že pod ľadom sa nachádzajú dynamické jazerá a kanály, ktoré spôsobujú zdvíhanie či prepadávanie ľadu.

Bowling, J.S., McMillan, M., Leeson, A.A. et al.

Detaily dramatického úniku

V roku 2014 satelitné snímky ukázali, ako sa na ploche 2 km² povrch ľadu zdvihol o 10 až 15 metrov, no za desať dní klesol o 85 metrov, teda na výšku stredne veľkého mrakodrapu. Dôvodom bol únik obrovského objemu vody. Približne kilometer ďalej vedci našli oblasť s puklinami a ľadovými blokmi vysokými až 25 metrov. Ešte ďalej, na ploche 6 km², bola ľadová plocha úplne vymytá, akoby ju voda očistila.

„Spočiatku sme si mysleli, že naše dáta sú chybné. Analýza však potvrdila, že sme svedkami následkov obrovských záplav, ktoré unikli spod ľadového panciera,“ spomína Bowling. Tento jav ukázal, že tlak vody dokáže preraziť na povrch, čo je nový poznatok o dynamike ľadovcov.

Význam pre budúcnosť výskumu

„Tento objav nás prekvapil. Odhalil nové spôsoby, akými ľadové štíty reagujú na prílev povrchovej vody, a zdôraznil potrebu lepšie pochopiť podľadovú hydrológiu. Satelitné pozorovania sú v tom kľúčové,“ dodáva glaciologička Amber Leeson z Lancasterskej univerzity.

Udalosť je varovným signálom, že procesy pod ľadom sú rovnako dôležité ako tie na povrchu. S rýchlejším topením Grónska môžu takéto javy v budúcnosti zohrať významnú úlohu pri zrýchľovaní topenia ľadových štítov a stúpaní hladiny oceánov.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia