Vedci zo Stanfordovej univerzity a spoločnosti Google priniesli prekvapujúce zistenie. Pomocou umelých inteligencií (AI) dokážu vytvoriť takmer presnú repliku ľudskej osobnosti len po dvojhodinovom rozhovore. Táto revolučná technológia otvára nové možnosti pre výskum a aplikácie. Zároveň však vyvoláva množstvo otázok o etike a ochrane súkromia, ale aj obavy z toho, kam až to môže zájsť.

Výskum publikovaný na platforme arXiv predstavil pojem „simulovaní agenti“. Inak povedané, sú to generatívne AI modely, ktoré dokážu s vysokou presnosťou imitovať správanie a reakcie konkrétneho človeka. Na tému poukázal portál TechSpot.

Digitálne dvojičky

Tím vedcov vedený Joonom Sungom Parkom, doktorandom zo Stanfordu, uskutočnil rozsiahlu štúdiu, do ktorej zapojili 1 052 účastníkov. Tí absolvovali dvojhodinové rozhovory zamerané na osobné príbehy, hodnoty a názory na spoločenské témy.

Tieto rozhovory vytvorili komplexný dataset, ktorý sa následne využil na trénovanie AI. Modely dokázali zrkadliť reakcie účastníkov s 85 % presnosťou. Podľa vedcov to postačuje na vytvorenie „digitálneho dvojčaťa“, ktoré by robilo rovnaké rozhodnutia ako originálny človek.

Park zdôraznil význam rozhovoru pri získavaní jedinečných informácií o jednotlivcoch: „Len za dve hodiny môžeme objaviť zásadné detaily, ktoré formujú spôsob akým človek uvažuje a rozhoduje sa,“ povedal.

Podľa autorov môže táto technológia revolučne zmeniť výskum správania a rozhodovania. Digitálne dvojičky umožňujú simulovať správanie ľudí vo virtuálnych podmienkach, čo môže byť užitočné pri skúmaní reakcií na nové lieky, verejné politiky alebo spoločenské udalosti.

Simulovaní agenti môžu slúžiť na testovanie politických opatrení alebo na marketingové účely, pričom eliminujú potrebu zapojenia skutočných ľudí. Výskum ukázal, že tieto modely sú zvlášť vhodné na predvídanie správania v jednoduchších scenároch, napríklad v odpovediach na ankety alebo prieskumy verejnej mienky.

Freepik

Nedostatky a výzvy umelej inteligencie

Napriek presnosti pri replikovaní základných osobnostných čŕt má táto technológia svoje limity. AI modely zlyhali v interaktívnych hrách, ktoré si vyžadovali hlbšie pochopenie sociálnych interakcií a kontextov. „V oblasti zložitých rozhodnutí stále nevieme modelovať komplexitu ľudského správania,“ poznamenali autori štúdie.

Výskum sa spoliehal na štandardné metódy hodnotenia ako sú testy Big Five osobnostných čŕt, ktoré nemusia plne vystihovať bohatstvo ľudskej psychológie.

Príchod technológie, ktorá dokáže zreplikovať ľudskú osobnosť, prináša aj závažné etické otázky. „Digitálne dvojičky“ môžu byť potenciálne zneužité na manipuláciu alebo šírenie dezinformácií. Navyše hrozba narušenia súkromia jednotlivcov sa s takýmito nástrojmi výrazne zvyšuje.

Hassaan Raza, generálny riaditeľ spoločnosti Tavus varoval, že schopnosť ľahko vytvárať verné repliky osobností si vyžaduje reguláciu a etické smernice. „Predstavte si, že by vaša digitálna dvojička vykonala niečo, čo poškodí vašu povesť,“ uviedol.

Freepik

Pokrok technológie

Napriek obavám vzbudzuje táto technológia veľký záujem. Firmy, ktoré už pracujú na „digitálnych dvojčatách“, skúmajú možnosť použiť rozhovory s AI na urýchlenie procesu replikácie. Tento výskum by mohol byť tiež základom pre pokročilé systémy prepojenia mozgu s počítačom (brain-computer interface).

Podľa Parka je tento vývoj len začiatkom. „Predstavte si, že v budúcnosti dokážeme trénovať AI dvojičky tak, aby nielen odpovedali, ale aj rozhodovali za nás v rôznych situáciách,“ dodal.

Schopnosť umelej inteligencie vytvoriť verný obraz ľudskej osobnosti len na základe niekoľkohodinového rozhovoru predstavuje obrovský technologický pokrok. Zároveň však upozorňuje na naliehavú potrebu regulácie a diskusie o etických a spoločenských následkoch tejto technológie. Ako budeme postupovať s vývojom digitálnych dvojičiek, zostáva otázkou, ktorá si vyžaduje celospoločenský konsenzus.

Čítajte viac z kategórie: Aplikácie