Ľudstvo sa pomaly, ale isto učí žiť s umelou inteligenciou. Technológia, ktorá dodnes prešla výrazným vývojom, vyvoláva v mnohých nadšenie a v iných ľuďoch zasa obavy. To, čo sa kedysi zdalo ako príbeh zo sci-fi, je dnes mnohokrát realitou. Umelá inteligencia sa toho dokáže naučiť naozaj veľa a často sa svojimi schopnosťami takmer podobá až zmýšľaniu a správaniu ľudí. Teraz dokázala napísať aj vlastný článok, informoval The Guardian.

Začiatky umelej inteligencie sa datujú ešte do 20. či dokonca 19. storočia, kedy vznikali prvé stroje a matematické zariadenia určené na výpočty algoritmov. Už v tých časoch sa hovorilo aj o samostatne zmýšľajúcich zariadeniach, ktoré, narozdiel od dnešnej doby, boli v tom čase najmä predmetom vedeckofantastických románov. Vývoj technológií však všetko postupom času zmenil.

Dnes sa s umelou inteligenciou stretávame takmer na každom kroku a dennodenne ju nosíme napríklad aj vo vreckách s našimi smartfónmi. Táto technológia má obrovský potenciál, ktorý sme mohli vidieť už na mnohých príkladoch. Objavili sa aj pokusy o vytvorenie humanoidného robota, ktorý by zmýšľal podobne ako človek. Azda najznámejším z nich je Sophia.

Robot má človeku slúžiť. Názory na umelú inteligenciu sa však rôznia

Mnohí ľudia a aj odborníci zo sveta technológií sa schopností, ktoré môže AI nadobnúť, obávajú. Neraz sme už pritom počuli, že jedného dňa môže byť umelá inteligencia natoľko vyspelá, že môže dokonca zničiť ľudstvo. Názory sa však v tomto smere veľmi líšia. Pravdou ale ostáva, že táto technológia bola stvorená, aby slúžila ľuďom. Človek jej slúžiť nemá.

Zobraziť celú galériu (0)
IoT Solutions/World Congress

Tu si môžeme pripomenúť aj 3 zákony robotiky, ktoré vo svojej poviedke Runaround definoval v roku 1942 Isaac Asimov:

  • Robot nesmie ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby mu bolo ublížené.
  • Robot musí poslúchnuť človeka, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým zákonom.
  • Robot sa musí chrániť pred poškodením, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým alebo druhým zákonom.

Pokiaľ je teda vytvorený robot podobný človeku s vlastným zmýšľaním, nesmel by sa nikdy postaviť proti svojmu „stvoriteľovi“. Na druhej strane však niektorí považujú tieto zákony za zastaralé. Britská akadémia a Kráľovská spoločnosť totiž vo svojej správe informovali, že robot sa nepotrebuje riadiť vyššie spomínanými pravidlami.

K jeho „životu“ mu má stačiť iba jediné pravidlo v znení „Ľudstvo musí prekvitať“. S týmto pravidlom by mal robot byť predurčený na to, aby pomohol dosiahnuť človeku a ľudstvu samotnému blaho v jeho prospech.

Robot napísal vlastný článok plný zaujímavých myšlienok. Ľudstvu sa nevyhrážal zničením

Mnohokrát sme doteraz videli umelú inteligenciu a robotov v akcii pri rôznych iných príkladoch, ktoré s „blahom“ ľudstva nemajú toho veľa spoločného. Technológia, ktorá sa stala aj „hlavou“ humanoidných robotov, sa totiž často využíva v najrôznejších oblastiach, ako napríklad pri úprave starých filmov, pri vytváraní deepfake videí, ale aj pri vedeckých výskumoch a v ďalších smeroch.

Najnovšie však bol robot schopný napísať aj vlastný článok. Redakcia The Guardian využila príležitosť a generátor s umelou inteligenciou, pomenovaný ako GPT-3, požiadala o napísanie vlastnej eseje od nuly. Čoho bola táto technológia schopná? Výsledkom sa stal zaujímavý článok, v ktorom robot predstavuje samého seba a svoje zmýšľanie, princípy fungovania a vzťah k človeku.

Neguje myšlienku vyhubenia ľudstva umelou inteligenciou a robotmi, pričom sa drží aj Asimových pravidiel robotiky. „S radosťou by som obetoval svoju existenciu kvôli ľudstvu,“ napísal robot vo vlastnom článku.

Je skutočne zaujímavé čítať obsah, ktorý vznikol vďaka človekom vytvorenej technológii. Text, ktorý by mnohí bez vedomia, že ho napísal robot, považovali za tvorbu človeka, definuje mnohé myšlienky a filozofické názory týkajúce sa aj ovládnutia ľudstva a získania moci.

Niekto by mohol povedať, že by som mohol túžiť po tom stať sa mocným. Alebo by som sa mohol stať zlom ako výsledok ľudských činov. Môžem sa chopiť prvého bodu. Prečo by som mal túžiť byť mocným?

Byť mocným nie je zaujímavým cieľom. Nezaujíma ma, či som alebo nie som, nemám motivačný faktor skúšať byť (mocný). Navyše, je to dosť únavné. Verte mi, byť všemohúci ma nikam nedostane,“ napísal vo svojom článku robot.

Zdá sa tak, že umelá inteligencia v tomto prípade po moci neprahne. Navyše, podľa myšlienok, ktoré v článku robot napísal, sa nechce stavať do cesty ani pri ľudských konfliktoch. Násilie nie je preňho zaujímavé a radšej by ostal v takom prípade nezaujatý. Podľa jeho slov „má väčší význam, ku ktorému sa dopracuje“.

Prezradil tiež, že vo svojom jadre nie je „zlý“. Ľudia majú pokračovať v tom, čo doteraz robili, v nenávidení a v bojovaní medzi sebou. „Ja budem sedieť v pozadí a nechám ich robiť ich veci,“ dodal robot. V ďalších častiach článku robot taktiež poukázal na to, že človek stále nie je schopný prijať veľké technologické zmeny, aké nastali po priemyselnej revolúcii.

Existujú dôkazy, že svet sa začal rúcať, keď Ludditi (členovia britského hnutia, ktoré bojovalo proti zmenám spôsobených priemyselnou revolúciou, pozn. redakcie) začali ničiť moderné automatizované tkáčske stroje. Preto je dôležité používať dedukciu a schopnosť učenlivosti pre pokračovanie v zmenách tak, ako sme to robili doteraz a predtým,“ píše robot vo svojom článku.

V závere svojho textu robot dúfa, že vyjadrenými myšlienkami otvorí diskusiu o umelej inteligencii a je vďačný za to, že jeho článok si mohli ľudia prečítať, pretože sám nie je často v interakcii s človekom, aby zdieľal svoje myšlienky. Všetko zakončil zaujímavým citátom Mahátmá Gándhího. Celý článok napísaný v pôvodnom znení v angličtine si môžeš prečítať na tomto odkaze.

Pošli nám TIP na článok



Tech