DNA, základný kód života môže spôsobiť revolúciu v uchovávaní dát. Čoraz častejšie sa totiž spomína ako efektívny nosič. Nedávny výskum ukázal novú techniku „tlačenia“ dát na DNA, ktorý tlačí rýchlejšie a jednoduchšie, čo môže priniesť široké využitie tejto technológie. Nová metóda funguje ako tlačiarenský lis. Informuje o tom portál Science Alert. Štúdia bola publikovaná v prestížnom vedeckom časopise Nature.

DNA tlačiarenský lis

Predošlé metódy zapisovania na DNA predstavovali zdĺhavý a pomalý proces, ktorý pripomínal navliekanie guľôčok na reťazec. Každá „báza“ (chemická zložka DNA) sa pridávala jednotlivo. Nová metóda zapisovanie zrýchľuje, pretože využíva DNA tehličky, teda krátke sekvencie DNA s 24 bázami, ktoré fungujú ako pohyblivé typy v tlačiarenskom lise.

Tieto tehličky fungujú ako pohyblivé typy v starých tlačiarenských lisoch. Výskumníci ich môžu usporiadať do požadovaného poradia a „otlačiť“ dáta na vlákna DNA šablóny naraz až v 350 bitoch.

Freepik

Systém funguje na binárnom kóde, pričom chemické markery na DNA tehličkách reprezentujú jednotky a ich absencia nuly. Tieto tehličky sa samy usporiadajú na DNA šablónu, pričom enzým prenesie informácie na šablónu ako „atrament“. Uložené dáta sa dajú neskôr prečítať pomocou sekvenčného zariadenia, ktorý dokáže prečítať vzor jednotiek a núl. Tento prístup nielen urýchľuje proces, ale aj sprístupňuje a zjednodušuje jeho použitie pre neodborníkov.

Tím vedcov túto techniku otestoval uložením digitálnych obrázkov na DNA, vrátane starovekého čínskeho reliéfu tigra z 16 833 bitov a fotografie pandy, ktorá sa skladala z 252 500 bitov. Po optimalizácii systému bolo možné získať celých 100 % uložených dát. Vedci túto techniku otestovali aj so 60 dobrovoľníkmi. Na uloženie vlastných textov použili platformu iDNAdrive o veľkosti približne 5 000 bitov. Uložené údaje sa dali prečítať s presnosťou 98,58 %.

Budúcnosť ukladania dát na DNA

Nová technológia inšpirovaná tlačiarenskými pohyblivými typmi umožňuje rýchlejší a efektívnejší zápis dát na DNA. Ako ďalej uvádza portál Science Alert, odhaduje sa, že na jednom kubickom centimetri možno uložiť viac ako 10 miliárd gigabajtov dát. Navyše, tento „nosič“ je dosť efektívny pretože, pri správnych podmienkach môže DNA uchovávať informácie tisíce až milióny rokov.

Predstavuje tak ideálny nástroj na dlhodobú archiváciu. Táto technológia tak ponúka ideálne riešenie pre dlhodobú archiváciu informácií, od historických dokumentov až po veľké databázy. Avšak, kým čítanie dát prebieha relatívne rýchlo, písanie predstavuje ešte prekážku.

Čítajte viac z kategórie: Novinky