Hlboko pod hladinou oceánov sa nachádzajú poklady v podobe polymetalických uzlov, ktoré sú bohaté na kobalt, mangán, nikel a ďalšie vzácne minerály. Vzácne kovy sú súčasťou dnešných moderných technológií, napríklad v batériách, smartfónoch či elektromobiloch.

Tvoria sa milióny rokov a ich ťažba je finančne nákladná, technicky náročná a zároveň predstavuje vážnu hrozbu pre morské ekosystémy. Prezident Donald Trump chce aj napriek varovaniu vedcov súperiť s Čínou o strategické suroviny tým, že urýchli ťažbu podmorských uzlov. O téme informoval portál Interesting Engineering.

Vedci varujú pred extrémnym zásahom

Najväčšia pozornosť sa sústreďuje na oblasť Clarion-Clipperton v Tichom oceáne. V hĺbke viac ako 4000 metrov tam ležia miliardy ton vzácnych surovín. Odhaduje sa, že sa nachádzajú aj v okolí podmorských sopiek a prieduchov, kde prúdi horúca voda z útrob Zeme. Niektoré odhady naznačujú, že zásoby na dne morí by mohli byť dokonca väčšie než tie, ktoré máme na pevnine.

Ťažba prebieha pomocou diaľkovo ovládaných robotov, ktoré tieto kamene zbierajú a dopravujú na loď. Hoci sa pokusy s touto technológiou robili už v 70. rokoch, až v roku 2022 sa podarilo úspešne otestovať kompletný ťažobný systém. Spoločnosť Nauru Ocean Resources Inc. plánuje spustiť komerčnú ťažbu už čoskoro.

Unsplash

Trump chce, príroda nie

Hoci ťažba vzácnych kovov je pre priemysel nevyhnutná, vedci varujú pred vážnymi environmentálnymi dôsledkami. Upozorňujú, že pri ťažbe sa do vody uvoľňujú jemné usadeniny, ktoré sa môžu rozšíriť v stredovodnej zóne približne 200 metrov pod hladinou. Oblasť je pritom dôležitá pre živočíchy aj pre fungovanie celého uhlíkového cyklu v oceáne.

Usadeniny môžu poškodiť žiabre rýb, znížiť viditeľnosť alebo znemožniť komunikáciu živočíchov, ktoré používajú svetelné signály. Samotné zbieranie kameňov ničí dno oceánu, kde žije veľké množstvo organizmov. Výskumy ukázali, že až 90 percent druhov v týchto oblastiach je pre vedu úplne nových.

Pexels

Štúdia z roku 2023 zistila, že aj 46 rokov po testovacej ťažbe sú následky stále viditeľné. Niektoré živočíchy sa síce začali pomaly vracať, avšak pôvodná rozmanitosť života sa neobnovila a možno sa to už nikdy ani nestane.

Trumpova administratíva, ktorá je známa tým, že vedcov veľmi nerešpektuje a environmentálne témy nepovažuje za dôležité, sa snaží celý proces ťažby urýchliť. V apríli 2025 Trump podpísal výkonné nariadenie, ktoré urýchľuje vnútroštátne povoľovanie ťažby podmorských uzlov, pričom Spojené štáty oficiálne deklarujú, že budú rešpektovať environmentálne normy Medzinárodného úradu pre morské dno.

Ohrozenie ekosystému kvôli politickej hre

Vedci a demokrati navrhujú, aby sa Spojené štáty zameriavali na recykláciu, vývoj nových materiálov a cirkulárne hospodárstvo. Tvrdia, že to je bezpečnejší a šetrnejší spôsob, ako znížiť závislosť od ťažby. Naopak, republikánsky poslanec za Arizonu Paul Gosar vyhlásil, že Trumpova administratíva „neúnavne pracovala na uvoľnení prírodných zdrojov Ameriky“. Dodal, že „nič nepoteší našich zahraničných protivníkov, ako je Čína, viac než pomalý postup USA.“

Rozhodujúci okamih príde v júli 2025, keď sa na Jamajke bude konať zasadnutie Medzinárodného úradu pre morské dno, kde sa bude schvaľovať nový rámec pravidiel. K výzve na pozastavenie ťažby sa zatiaľ prihlásilo 32 krajín. Austrália medzi nimi stále nie je, čo vyvoláva kritiku od ochrancov prírody aj spojeneckých štátov.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia