Mark Zuckerberg 11. a 12. apríla absolvoval dôležité vypočúvanie americkým Senátom, ktoré bolo zvolané na základe škandálu so spoločnosťou Cambridge Analytica. Incident sa týka neoprávneného použitia osobných dát približne 87 miliónov používateľov Facebooku, CEO spoločnosti však odpovedal na otázky senátorov a kongresmanov, ktoré pokrývali širšie súvislosti.

Jednou z tém vypočúvania boli aj takzvané tieňové profily (Shadow profiles), ktoré sa v spojení s Facebook spomínajú niekoľko rokov. V súvislosti s ochranou používateľských dát ide o potencionálne veľmi dôležitú tému, no vzhľadom na to, že spoločnosť o tejto funkcii takmer nehovorí a nikdy ju oficiálne nepriznala, drvivá väčšina používateľov o nej ani netuší. Únik dát z roku 2013, ako aj zistenia novinárky Kashmir Hill z portálu Gizmodo, či teraz vyjadrenie Zuckerberga pred Senátom však naznačujú, že Facebook tieto profily skutočne využíva.

Čo sú tieňové profily?

Koncept tieňových profilov je možné najlepšie vysvetliť na základe používateľov, ktorí nikdy nemali a ani nemajú vlastný profil na Facebooku. Napriek tejto skutočnosti totiž môže najväčšia sociálna sieť sveta o týchto osobách disponovať citlivými údajmi. Tie môžu pochádzať napríklad od iných používateľov, ktorí povolili zdieľanie svojich kontaktov s Facebookom, ide v podstate o telefónne čísla a emailové adresy z ich adresára. Sociálna sieť túto funkciu využíva na vyhľadanie a spojenie už zaregistrovaných používateľov, no v prípade ak sa na sieti osoba s danými údajmi nenachádza, môže ich priradiť spomínaným tieňovým profilom.

Zobraziť celú galériu (3)

Pexels

Ak je takýchto zdieľajúcich používateľov s rovnakým kontaktom (napríklad mojím telefónnym číslom) viac, Facebook môže mať dosť dobrú predstavu o tom, s kým sa poznám, bez toho, aby som na sociálnej sieti vôbec niekedy bol. Môže to byť pritom dlhoročný známy, ale aj chlapík, ktorému som pred rokmi predal mobil v bazári. Podľa Kashmir Hill z Gizmodo, Facebook využíva tieto údaje najmä vo funkcii „Ľudia, ktorých možno poznáte“.

Komu dáta patria?

Platforma by takýmto spôsobom mohla napríklad spojiť ľudí, ktorí poznajú mňa, ale vzájomne nedisponujú telefón číslom toho druhého. Hlavný problém takéhoto vytvárania tieňových profilov je, že neregistrovaný používateľ nemusí mať o takýchto údajoch vedomie a žiadna očividná možnosť, ako sa z takéhoto zdieľania dát odhlásiť neexistuje.

Facebook síce ponúka špeciálny formulár pre neregistrovaných používateľ, kde si môžu vyžiadať dáta o sebe, možnosť požiadať o zmazanie takýchto dát je však mimoriadne kontroverzná. Ak totiž iný používateľ Facebooku súhlasil so zdieľaním svojich kontaktov (medzi ktorými bolo aj moje číslo), sociálna sieť považuje tieto dáta za jeho vlastníctvo. Môžem požiadať o zmazanie údajov iného používateľa? Len sotva.

Telefónne čísla a emaily od iných používateľov, pritom môžu byť len jednou z možností ako Facebook tieňové profily vytvára, a aké dáta do nich ukladá. Okrem nich môže ďalšie informácie získavať od spoločností, ktoré sa analyzovaním, zdieľaním a predávaním dát zaoberajú, či z meracích nástrojov na weboch mimo Facebooku. Tieňové profily sú teda potencionálne dôležitou, ale málo diskutovanou témou, na čo poukázali aj niektorí zástupcovia amerického Senátu, počas nedávneho vypočúvania Zuckerberga.

„Nie som s tým oboznámený“

Témy sa dotkol najmä člen zástupca Nového Mexika, Ben Lujan:

Lujan: Facebook má podrobné profily pre ľudí, ktorí sa nikdy nezaregistrovali na Facebooku, áno alebo nie?

Zuckerberg: Kongresman, vo všeobecnosti zhromažďujeme z bezpečnostných dôvodov údaje o ľuďoch, ktorí sa nezaregistrovali na Facebooku, aby sme predišli podvodnému konaniu (reverzné vyhľadávania založené na verejných informáciách ako sú telefónne čísla; Facebook v najnovších pravidlách siete oznámil zmenu takejto možnosti)

Lujan: Takže toto sú tieňové profily (shadow profiles), na ktoré niektorí odkazujú?

Zuckerberg: Kongresman, ja nie som, nie som s tým oboznámený.

Nasledovalo niekoľko ďalších otázok ohľadom množstva zbieraných dát, následne Lujan opäť priamo narážal na tieňové profily:

Lujan: Viete, koľko dát eviduje Facebook pri priemernom používateľovi, ktorý nie je na Facebooku?

Zuckerberg: Kongresman, neviem to priamo z hlavy, ale náš tím sa k tomu môže vrátiť.

Lujan: Spoločnosť Facebook pripustila, že zhromažďuje údaje o používateľoch, ktorí nie sú zaregistrovaní. Moja otázka spočíva v tom´, či sa môže niekto, kto nemá účet na Facebooku, rozhodnúť pre odhlásenie z nedobrovoľného zhromažďovania dát Facebookom?

Zuckerberg: Ktokoľvek môže vypnúť a zrušiť zhromažďovanie údajov pre reklamy, či už využívajú naše služby alebo nie, ale aby sme zabránili podvodnému využívaniu verejných informácií, potrebujeme vedieť, kedy sa niekto opakovane snaží získať prístup k našim službám.

Lujan zakončil svoj výstup (členovia Senátu mali obmedzený čas, počas ktorého mohli Zuckerbergovi klásť otázky) poukázaním na málo transparentnosti ohľadom konania Facebooku:

Povedali ste, že všetci majú kontrolu nad svojimi údajmi, ale zhromažďujete údaje o ľuďoch, ktorí nie sú ani používateľmi Facebooku, ktorí nikdy nepodpísali súhlas, dohodu o ochrane osobných údajov.

Keď Lujan poukazoval na komplikovanú možnosť neregistrovaných používateľov, ako požiadať o svoje dáta, na záver dodal: „Musíme to zmeniť.“

Čo sa skrýva v tieni?

So Zuckerbergových slov a ani z ostatných vyjadrení spoločnosti na danú tému, nie je možné zistiť, koľko a akých dát sieť zbiera o „nepoužívateľoch“ Facebooku. CEO spoločnosti nepriznal existenciu tieňových profilov, no to nie je prekvapením. Facebook nikdy nepoužíval tento termín v súvislosti s funkciou zbierania údajov neregistrovaných používateľov.

Podobné zhromažďovanie dát pritom nemusí byť nevyhnutne zlé, no je to nedostatočná transparentnosť najväčšej sociálnej siete sveta, ktorá znepokojuje mnohých. Ani po vypočúvaní Marka Zuckerberga americkým senátom verejnosť stále netuší, aké dáta Facebook zbiera o ľuďoch bez profilu. Otázka: „Čo sa skrýva v tieni?“ je teda naďalej aktuálna.