Pátranie po mimozemských civilizáciách, či vo všeobecnosti po živote vo vesmíre je jednou z najfascinujúcejších a najstarších túžob ľudstva. S každým novým objavom, či už ide o zachytenie vzdialeného signálu, analýzu atmosféry vzdialenej planéty alebo skúmanie extrémnych prostredí, sa  čoraz viac približujeme k pochopeniu tajomstva, či sme vo vesmíre sami.

Najnovšie sa pokúsi nájsť odpoveď na túto otázku aj nový vesmírny teleskop s pracovným názvom Habitable Worlds Observatory (HWO), ktorý má ambiciózny cieľ hľadať obývateľné svety. Hoci jeho štart do vesmíru nepríde skôr ako za desať rokov, hovorí sa dokonca o štarte až okolo roku 2040, NASA čoskoro spustí vývoj potrebných technológií, píše portál ScienceAlert.

Pátranie po obývateľných planétach

V prvej fáze projektu NASA požiadala o návrhy na vývoj technológií potrebných pre HWO zameraných na nasledujúce generácie optiky, dizajn misií a vlastnosti teleskopov.

NASA’s Goddard Space Flight Center Conceptual Image Lab)

Po úspešnom dokončení prvej fázy projektu NASA vybrala tri návrhy na dvojročné kontrakty s pevnou cenou v celkovej hodnote 17,5 milióna dolárov. Hoci sa táto suma môže zdať vysoká, je dôležité si uvedomiť, že v porovnaní s niekoľko miliardovým teleskopom Jamesa Webba ide doslova o „drobné“. Samozrejme platí, že cena nového teleskopu sa ešte markantne navýši, pričom niektoré zdroje uvádzajú, že pôjde o ďalší teleskop, ktorého cena prekročí miliardovú hranicu.

Prvé práce by pritom mali odštartovať už koncom tohto leta. Udelené kontrakty zabezpečujú technologický rámec, ktorý podporí ďalšiu fázu vývoja projektu HWO. Tento rámec bude zahŕňať vývoj ultra-stabilného optického systému, integrovanej modelovacej infraštruktúry a technológií na podporu prevádzky teleskopu, čo sú kľúčové inovácie pre úspech tohto ambiciózneho projektu.

Takéto sú ciele

Jedným z hlavných cieľov HWO bude skúmanie atmosfér potenciálne obývateľných planét, pričom sa bude hľadať prítomnosť chemických zložiek, ktoré by mohli naznačovať existenciu života, ako napríklad kyslík a metán. Tento druh pozorovania vyžaduje vysoko pokročilé technológie, aby sa účinne identifikovali a analyzovali chemické zložky v atmosfére vzdialených exoplanét.

Midjourney/Úprava redakcie

Primárnym cieľom však bude priame zobrazovanie planét podobných Zemi, ktoré obiehajú okolo hviezdy podobnej Slnku. Na základe súčasných vedomostí sa predpokladá, že jedna z piatich hviezd podobných Slnku má na svojej obežnej dráhe planétu podobnú Zemi.

Život ako ho (ne)poznáme

Samozrejme, pátranie po živote vo vesmíre je založené na tom čo o živote vieme. V skutočnosti máme k dispozícii len jeden príklad života – ten ktorý poznáme na Zemi. Naša vedomosti sú preto obmedzené na chemické zloženie a podmienky, ktoré sú charakteristické pre našu domovskú planétu. Základnými stavebnými blokmi života na Zemi sú uhľovodíky a voda, pričom uhlík hrá kľúčovú úlohu v biologických procesoch. Preto sa pri hľadaní života vo vesmíre zameriavame predovšetkým na podobné chemické základy a podmienky.

Stále však existuje možnosť, že život mimo Zeme môže byť založený na úplne odlišnej chemickej báze.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú