Rok od svojho dokončenia učinil čínsky teleskop FAST svoj prvý objav. S veľkosťou 500 m sa radí medzi najväčšie na svete.

Sleduj Fontech.sk aj na Facebooku, YouTube a Instagrame!

Vďaka nemu sa totiž podarilo zachytiť dva pulzare vzdialené niekoľko tisíc svetelných rokov. Hviezdy PSR J1859-01 a PSR J1931-01 boli objavené už v auguste, no ich existenciu musel potvrdiť austrálsky teleskop Parkes.

Čo je pulzar?

Ide o rotujúce neutrónové hviezdy, ktoré môžeme pozorovať ako zdroje elektromagnetického žiarenia. Točia sa veľmi rýchlo, pričom odstredivá sila vytvára žiarenie, ktoré pravidelne ako maják zasahuje určitú časť vesmíru. Z toho dôvodu nemôžeme vidieť všetky pulzary, aj keby boli naozaj veľmi blízko, a teda vidíme len tie, ktoré nás pri otáčaní zasahujú. Vďaka ich pozícií vo vesmíre sa vytvárajú užitočné orientačné body pre ďalšie pozorovanie.

Pulzary FP1 a FP2

Pulzar FP1 sa okolo svojej osi otočí 1,83*krát za sekundu a odhaduje sa, že je vzdialený 16 000 svetelných rokov. FP2 za sekundu spraví 0,59-otočky a jeho vzdialenosť je 4100 svetelných rokov. Pre porovnanie, najrýchlejší známy pulzar sa okolo svojej osi otočí za sekundu až 642-krát! Vo februári tohto roka Európska vesmírna agentúra objavila pulzar, ktorý je tisíckrát jasnejší než ostatné vo vzdialenosti 50 miliónov svetelných rokov. Yan Jun, riaditeľ Národných čínskych observatorií, tvrdí, že tieto dva pulzary symbolizujú úsvit novej éry objavov čínskych rádiových ďalekohľadov.

teleskop FAST

Rádiový teleskop FAST

FAST

Teleskop FAST vyšiel čínsku vládu na 185 miliónov dolárov a bol vybudovaný na zachytávanie rádiových vĺn z ďalekého vesmíru. Umožní získavať vzdialené stopy čiernych dier, mračien vodíka alebo napríklad aj pulzarov. Nachádza sa v juhozápadnej Číne v provincii Guizhou vo vnútri obrovského zálivu. 4450 panelov zaberá ohromných 196 000 m2. Momentálne sa jedná najväčšie zariadenie svojho druhu na svete.

Stále sú to len začiatky

Objavený pár FP1 a FP2 nevynikajú svojou veľkosťou, rýchlosťou či vzdialenosťou. Ide však o úplne prvý objav tohto teleskopu, ktorý navyše nie je úplne dokončený. Určite môžeme od neho v budúcnosti očakávať ešte väčšie objavy. Bude taktiež použitý pri sledovaní kozmických lodí smerujúcich na Mars v rámci čínskeho vesmírneho programu. Čína v posledných rokoch urobila obrovské skoky vo vesmírnych technológiách a už tohto roku sľubujú rekordných 30 štartov do vesmíru. Rovnako sa snažia splniť cieľ vyvinúť technológiu, ktorá úspešne pristane na Marse v roku 2020.

Aká je tvoja reakcia?
Milujem to
50%
Páči sa mi to
50%
Chcem to
0%
Mám to
0%
Nepáči sa mi to
0%
Neznášam to
0%
O autorovi
Martin Lajčák
Volám sa Maťo a momentálne som študentom vysokej školy. Medzi moje záľuby patria nové technológie, športovanie a nepohrdnem ani dobrou knihou