Medzinárodný vedecký tím objavili neobyčajne sa správajúcu supernovu. Jedná sa vôbec o jednu z najjasnejších pozorovaných supernov vo svojej triede, pričom disponuje určitými vlastnosťami, ktoré doposiaľ neboli nikdy pozorované, informoval portál Phys.

Nečakaný objav: Polárnu žiaru sme prvýkrát objavili aj na kométe

Takto sa vráti človek na Mesiac v roku 2024. NASA zverejnila detailný plán programu Artemis

Privítaj „Pí Zem“. Unikátna planéta obieha v intervale známej matematickej konštanty, veľkosťou je ako Zem

Vedci prostredníctvom teleskopov umiestnených v Čile a Španielsku odhalili neobyčajne jasnú supernovu vzdialenú 100 miliónov svetelných rokov, ktorá dostala názov LSQ14fmg.

Supernova bola dokonca natoľko jasná, že ju zachytili aj napriek  umiestneniu vo veľmi ťažko pozorovateľnej časti vesmíru, upozornil web Republicworld.

Tím vedcov o tomto objave informoval verejnosť prostredníctvom publikácie zverejnenej v žurnále The Astrophysical Journal, kde uviedol aj niekoľko špecifických vlastností supernovy.

V prvom rade vedci poznamenali, že ide o supernovu, ktorá patrí medzi supernovy typu Ia, čo je doposiaľ najlepšie zmapovaný a preštudovaný typ supernovy.

Supernovy tohto typu tiež napomohli k objavu temnej energie, ktorá sa teraz bežne využíva na mapovanie štruktúr vesmíru. O tom, ako náročné je pozorovať niektoré supernovy, sme informovali v tomto článku.

LSQ14fmg robí podľa vedcov unikátnou nielen jej nesmierne veľká jasnosť, ale aj spôsob, akým sa zosvetľuje. K zvyšovaniu jasu totiž dochádza iba veľmi pomaly, čo vôbec nie je typické.

Ako táto supernova vôbec vznikla?

Podľa vedcov je neobyčajne veľký jas LSQ14fmg spôsobený zrážkami s okolitým materiálom, čo výrazne posilňuje jas supernovy. Okrem toho vedci uviedli, že v okolí supernovy pozorovali oxid uhoľnatý.

Všetky tieto zistenia nasvedčujú, že explodovala vo vnútri hviezdy asymptotickej vetvy obrov (AGB – asymptotic giant branch) a stane sa z nej planetárna hmlovina.

Asymptotická vetva obrov je štádium vývoja hviezd, ktorým prechádzajú malé a stredne veľké hviezdy v neskorom období svojej existencie.

Na základe uvedených zistení vedci tiež usudzujú, že supernovu spustilo zlúčenie jadra hviezdy AGB s jej hviezdnym spoločníkom, ktorým bol zrejme biely trpaslík. Tento proces následne viedol k obrovskej strate hmotnosti centrálnej hviezdy a vytvoreniu prstenca plného hviezdneho materiálu.

Krátko po výbuchu supernovy došlo k zrážke s týmto prstencom, čo, ako sme už spomínali, malo za následok produkciu extrémne veľkého množstva svetla, ktoré sa veľmi pomaly zosilňovalo.

Vedci tiež poznamenali, že ide vôbec o prvý dôkaz, že supernova typu Ia môže explodovať v systéme „post-AGB“ alebo protoplanetárnej hmloviny.

Uvedená štúdia je podľa dostupných informácií dôležitým míľnikom k pochopeniu pôvodu supernov typu Ia, pri ktorých bol zachytený aj neobyčajný jav v podobe záhadného ultrafialového záblesku. Ten zachytili astronómovia z Norhtwesternskej univerzity pri pozorovaní výbuchu supernovy SN2019yvq, ktorú v decembri 2019 objavil japonský vedec Koichi Itagaki.