Svet čelí vážnej zdravotníckej kríze. Baktérie rezistentné voči viacerým antibiotikám sa šíria rýchlejšie než sa vyvíjajú nové lieky. Avšak najnovší výskum naznačuje, že nádej by mohla prísť z prekvapivého zdroja – umelého sladidla, ktoré si mnohí z nás užívajú ako náhradu cukru či už v rôznych sladených nápojoch či dokonca v káve, upozorňuje Phys.org.

Posilnenie antibiotík

Podľa údajov WHO zomrelo v roku 2019 priamo v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie (AMR) viac ako 1,2 milióna ľudí, a takmer 5 miliónov úmrtí s ňou súviselo nepriamo. Patogény ako Acinetobacter baumannii a Pseudomonas aeruginosa patria medzi tzv. kriticky prioritné organizmy, ktoré sú často odolné voči všetkým bežne dostupným antibiotikám.

Výskumný tím z Brunel University v Londýne preukázal, že sacharín pôsobí baktericídne – narúša integritu bunkových stien u grampozitívnych aj gramnegatívnych baktérií, čo vedie k osmotickému kolapsu a deštrukcii bunky.

Dôležitejšie však je, že poškodená bunková membrána umožňuje antibiotikám – ktoré by inak nemohli preniknúť – voľný vstup do bunky. To znamená, že aj menej účinné antibiotiká môžu opäť získať efektivitu voči odolným kmeňom.

Skok vpred o niekoľko rokov

Výskum tiež preukázal, že sacharín bráni baktériám vo formovaní biofilmov – komplexných štruktúr, ktoré zvyšujú ich prežitie v extrémnych podmienkach vrátane pôsobenia imunitného systému či antibiotík. Jedným z praktických výstupov výskumu bolo vyvinutie hydrogélovej náplasti obsahujúcej sacharín, ktorá v laboratórnych podmienkach prekonala bežne používané obväzy na báze striebra. To otvára dvere k novým stratégiám v liečbe infikovaných rán u pacientov s chronickými ochoreniami či pooperačnými komplikáciami.

Pixabay

Na rozdiel od nových antibiotík, ktorých vývoj trvá 10–15 rokov a stojí miliardy dolárov, sacharín je už schválený a bezpečne používaný v potravinárstve viac ako 100 rokov. Jeho „repurposing“ na liečebné účely je príkladom efektívneho využitia známej molekuly v novom kontexte.

Z pohľadu molekulárnej biológie nie je sacharín klasickým antibiotikom. Namiesto blokovania proteosyntézy alebo replikácie DNA pôsobí fyzikálne a chemicky na lipidové dvojvrstvy, destabilizuje membrány a zvyšuje permeabilitu cytoplazmy. V prípade DNA replikácie výskum naznačuje interferenciu s topoizomerázami a inhibíciu iniciačných komplexov.

V dobe, keď čelíme hrozbe „postantibiotickej éry“, predstavuje sacharín zaujímavú nádej. Nie ako zázračný liek, ale ako pomocník, ktorý môže obnoviť účinnosť antibiotík a rozšíriť terapeutické možnosti proti rezistentným infekciám.

Čítajte viac z kategórie: Novinky