Jeden z najvýkonnejších superpočítačov Európy bol použitý na predpovedanie budúcnosti z hľadiska zemskej biodiverzity, píše Phys.org. Poznatky, ktoré tento superpočítač vďaka použitému modelu ponúkol nie sú práve práve zhovievavé a očakávajú, že svet príde o značnú časť biodiverzity.

Za nové masové vymieranie pritom môže najmä ľudstvo samotné.

Vyhynie až štvrtina druhov

Vedci zverejnili výsledky štúdie prostredníctvom žurnálu Science Advances a vysvetľujú, že už do roku 2050 hrozí masové vymieranie, pričom naša planéta má prísť celkovo až o 10 % druhov živočíchov a rastlín. Do roku 2100 to má byť dokonca až 27 %, pričom množstvo ďalších druhov sa dostane do kategórie ohrozených. Vinník je pritom jasný.

Do úvahy vedci vzali aj vzájomný vplyv konkrétnych živočíchov a rastlín a pozreli sa na 15 000 potravinových reťazcov. Hlavným vinníkom sú pritom klimatické zmeny spôsobené predovšetkým ľudstvom a tiež využívanie pôdy, či už sa jedná o intenzívne klčovanie pralesov alebo čoraz priemyselnejšie a intenzívnejšie vyťažovanie poľnohospodárskej pôdy.

freepik

Štúdia tak opäť potvrdzuje, že si planéta Zem prechádza už šiestym známym vymieraním živočíšnych druhov. Doteraz sa pri podobných štúdiách vedcom nedarilo podrobne zmapovať medzidruhové vplyvy vymierania a zakomponovať do tejto zložitej rovnice aj využívanie Zeme ľuďmi.

Simulovali väčšinu prírody

„Táto štúdia je unikátna, keďže počíta aj s druhotným vplyvom na biodiverzitu a predpokladá vplyv úhynu druhov v lokálnom potravinovom reťazci, okrem priamych vplyvov. Výsledky demonštrujú, ako vzájomné vplyvy v potravinových reťazcoch zhoršujú stratu biodiverzity,“ vysvetľuje profesor Corey Bradshaw.

Unsplash

Vedci tak dodávajú, že dnes narodené deti, ktoré sa dožijú veku približne 70 rokov, môžu očakávať, že sa dočkajú vyhynutia tisícov živočíšnych a rastlinných druhov. V ohrození sú pritom rôzne druhy farebných orchideí, malý hmyz a tiež veľké zvieratá, napríklad slony či koaly. Pri tých väčších navyše zohráva dôležitú úlohu, aj naďalej, pytliactvo.

Nejedná sa však ani zďaleka o prvú nepriaznivú predpoveď Zeme v spojitosti s klimatickými zmenami a s tým, čo sa stane s prírodou. Vedci tiež podotýkajú, že aj keď sú klimatické zmeny všeobecne považované za reálnu hrozbu, s ktorou treba bojovať, doteraz nie sú jej dopady kompletne preskúmané a ľudstvo vlastne ani nevie, čo presne môže od najbližších desaťročí čakať – nič dobré to však, zdá sa, nebude.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia