Superman je bezpochyby jednou z najikonickejších postáv popkultúry. Vznikol už v roku 1938 ako dielo Jerryho Siegela a Joea Shustera a bol prvým skutočným superhrdinom, ktorý odštartoval zlatý vek komiksov. V priebehu desaťročí sa Superman stal symbolom nádeje, spravodlivosti a morálneho kompasu, ktorým sa inšpirovali generácie čitateľov i filmových tvorcov. Adaptácií mal už viacero, od klasiky s Christopherom Reeveom cez temnejšie spracovanie Zacka Snydera až po súčasný pokus o reštart v podaní Jamesa Gunna.

Nie je žiadnym klamstvom, že svet superhrdinských filmov je už roky pod dominanciou Marvel Cinematic Universe, zatiaľ čo DC doteraz len márne hľadalo pevný smer. Hoci sa našli výnimky ako Wonder Woman či miliardový Aquaman, celkový dojem z DCEU ostával rozpačitý. S príchodom Jamesa Gunna a Petra Safrana na čelo novovzniknutého DC Studios sa však karta obracia. Ich nový projekt Superman nielenže znamená štart novej éry, ale aj jasne ukazuje, že DC to konečne myslí vážne.

Zbohom temným víziám Zacka Snydera a vitaj James Gunn, ktorý sa preslávil svojím uleteným štýlom vo filme The Suicide Squad a trilógiou Strážcovia galaxie pre konkurenčný Marvel. Teraz dostal do rúk kľúče od celého DC univerza a jeho prvým krokom je práve Superman, ktorý je všetkým, len nie tradičným superhrdinským blockbusterom.

TMDB

James Gunn nastavil latku vysoko

Od prvých minút je jasné, že Gunn sa odmieta držať zaužívaných pravidiel. Žiadne pomalé budovanie sveta, žiadne opakovanie kryptonskej tragédie alebo detstva v Kansase. Tento Superman už dávno lieta po oblohe Metropolisu, randí s Lois Lane, má konflikt s Lexom Luthorom a vedie armádu robotických asistentov. A aby toho nebolo málo, do deja vpadne aj superpes Krypto.

Čo sa týka štýlu, Gunn stavil na výstrednosť. Film je preplnený šialenými nápadmi, cez klonovanie až po obrovské monštrum podobné Godzille a vznášajúce sa oko z inej dimenzie nazývané „dimenzionálny imp“.

Zaznieva tu aj spoločenská kritika, komentáre k dezinformáciám na sociálnych sieťach či úvahy o vplyve metahumanov na globálnu politiku. Znie to možno zaujímavo, ale tempo je také rýchle a zápletky tak narýchlo prebehnuté, že divák nemá šancu sa do toho poriadne ponoriť, no v tomto prípade ti to výnimočne vadiť nemusí.

TMDB

Humor je tentoraz menej extravagantný, no stále prítomný. Akcia je prehľadná a zábavná, bez prehnaných efektov, ktoré by pohltili dej. Zásadným prvkom však zostáva identita. Otázky, kým človek je, kým ho svet vidí a ako si s tým dokáže poradiť. Gunn ukazuje, že mu na postavách záleží, a ich emocionálne prežívanie stavia do centra rozprávania.

Každá postava sa ti zafixuje do povedomia

Je naozaj umením natočiť film, v ktorom dostane každá z postáv svoj priestor. Tu je to tak 50:50. Postavy, ktoré budeš zo začiatku spochybňovať a možno ti nebudú úplne imponovať, si ťa postupom času získajú. Hlavnej úlohy Clarka Kenta sa zhostil David Corenswet, ktorý sa musel popasovať s neľahkou úlohou nadviazať na dedičstvo Christophera Reevea a Henryho Cavilla a pritom priniesť niečo vlastné.

Corenswet zvláda túto výzvu so cťou. Pôsobí ľudsky, dôveryhodne a charizmaticky, jeho Clark je premýšľavý, mierne neistý, no zároveň odhodlaný pomáhať. Superman v jeho podaní pôsobí ako niekto, koho by ste si priali mať za suseda, no zároveň ako bytosť, ktorá má silu zmeniť svet.

Pomôcť mu s tým má aj pes Krypto, ktorý možno z trailerov pôsobil ako nedopečený CGI produkt, ale na striebornom plátne sa predviedol ako plnohodnotný parťák. Jeho prítomnosť nebola vôbec zbytočná, ako mnohí tvrdili.

TMDB

Po Supermanovom boku stojí herečka Rachel Brosnahan ako Lois Lane. Charizmatická a inteligentná novinárka, ktorá však mierne zaostáva v jeho tieni, ale sem tam predsa len sama udáva tón mnohých scén. Niektorí kritici síce tvrdia, že ich vzťah dostal v deji menej priestoru, no Brosnahan dokazuje, že bola do tejto roly obsadená právom.

Najväčšia škoda je, že samotný Superman ostáva emocionálne prázdny. Corenswet síce vizuálne pôsobí ako klasický americký hrdina a jeho Clark Kent má všetko potrebné „čaro dobráka“, ale chýbajú scény, ktoré by ukázali jeho morálnu silu a dobrosrdečnosť.

Jeho vzťah s Lois Lane je plný hádok a výbuchov hnevu, ktoré pôsobia rušivo a akosi nepatria k obrazu Supermana ako vzoru cností. V skutočnosti sa zdá, že Gunn jednoducho zabudol ukázať, prečo by mal byť tento muž z ocele vôbec hrdinom. Možno chcel ukázať, že aj bohovia z iného sveta riešia vo vzťahu klasické konflikty a to malo byť ukážkou jeho „ľudskosti“?

TMDB

Medzi výrazné vedľajšie postavy patrí najmä Mr. Terrific v podaní Ediho Gathegiho. Postava, od ktorej sa veľa nečakalo, no v konečnom dôsledku patrí medzi najzábavnejšie a najsympatickejšie figúrky celého filmu.

Prekvapivo funkčný je aj nový Lex Luthor, ktorého hrá Nicholas Hoult. Jeho Luthor je chladný manipulátor s komplexom boha, ktorý pôsobí oveľa civilnejšie a menej teatrálne ako jeho predchodca Jesse Eisenberg. Houltov výkon pôsobí premyslene a nejednoznačne, čím sa stáva dôstojným protivníkom Supermana.

TMDB

Vedľajšie postavy ako Green Lantern v podaní Nathana Filliona, Hawkgirl či Metamorpho dostávajú menší, no výrazný priestor. Gunn každému dáva aspoň jeden silný moment, ktorý ich zafixuje do diváckeho povedomia.

Práve Green Lantern mi spočiatku pripadal ako čierna ovca rodiny, ale v závere som sa stal jeho fanúšikom. Nechýba mu totiž humor, ktorý z neho robí (ne)seriózneho superhrdinu. Spolu táto podivný skupinka s názvom Justice Gang vytvára podivný mix charakterov, ktoré film viac ozvláštňujú, než by budovali nejaké konzistentné univerzum.

Túto akciu zhltneš aj s navijakom, či?

Gunnov Superman sa od začiatku prezentuje ako film, ktorý nechce byť realistickým príbehom zasadeným do nášho sveta. Naopak. Od prvej scény je jasné, že sa odohráva vo vlastnom, štýlovo výraznom univerze. Vizuál je silne inšpirovaný klasickými komiksmi a farebnosťou animovaných seriálov. Kamera často lieta spolu so Supermanom a pôsobí to naozaj epicky, zábery sú dynamické a niektoré scény doslova pôsobia ako vystrihnuté z kresleného panelu.

Akčných scén je mnoho. Každá z nich má svoju identitu a aj keď sú miestami až preplnené CGI efektmi, stále dokážu zaujať choreografiou a tempom. Gunn opäť siaha po osvedčenom hudobnom sprievode: rockové a popové skladby sú znieť nielen ako kulisa, ale sú integrálnou súčasťou vyrozprávania scény.

TMDB

Boje sú intenzívne rýchle a často vizuálne bombastické no celkový dojem kazí skutočnosť, že film pôsobí skôr ako videohra než „filmová podívaná“. Obrovské monštrá, padajúce mrakodrapy, presuny medzi vesmírmi – to všetko sa deje takým tempom, že divák nemá šancu precítiť dopad týchto udalostí. Vrcholom akčných sekvencií bola za mňa scéna v interdimenzionálnom priestore, kde sa bude musieť Superman popasovať s čiernou dierou.

Aj keď sa niekoľkokrát objaví ikonická hudba Johna Williamsa z pôvodného filmu z roku 1978 nepodarí sa jej vyvolať ten istý pocit úžasu. Gunn sa očividne baví na všetkom čo do filmu vložil no divák sa môže ľahko stratiť v záplave konceptov ktoré sa mihnú a zmiznú skôr než ich pochopíme. Výsledok je film ktorý síce žiari kreativitou no chýba mu emócia a ukotvenie ktoré by mu dodalo váhu

Finále filmu je miestom, kde sa celý ten vizuálny a tematický chaos prejaví naplno. Nie všetci diváci budú nadšení – niektorí môžu vnímať záver ako preplácaný a prehnaný, no iní ocenia odvahu, s ktorou sa Gunn rozhodol nezľavovať zo svojej vízie. Výsledkom je zmes explózií, absurdít, hrdinských póz a emócií, ktorá síce balansuje na hrane gýča, ale nikdy doň úplne nespadne.

TMDB

Verdikt

Superman je späť. A nie hocijako. Režisér James Gunn prináša novú víziu ikonického superhrdinu v snímke, ktorá nielenže otvára nový filmový vesmír DC Universe, ale aj ukazuje, ako sa dá spojiť klasická komiksová poetika s moderným filmovým jazykom.

Gunnov Superman je vizuálne výrazný, dejovo nabitý a tematicky odvážny. Nie je to len reštart značky, ale aj film, ktorý si kladie otázky o ľudskosti, nádeji a identite v chaotickom svete plnom bohov, príšer a médií. Výsledkom je výbušný blockbuster, ktorý má rovnako silných fanúšikov ako kritikov.

Stále však nejde o dokonalý film. Má svoje slabiny, ako je preplnenosť postavami, miestami zmätočné tempo a niektoré dejové línie, ktoré sa končia v slepých uličkách a sršia absurditou. No zároveň ide o veľmi ambiciózny projekt, ktorý chce viac než len splniť kvóty letného blockbusteru.

Gunn ukazuje, že rozumie komiksom aj filmovým rozprávačským technikám. V jeho rukách Superman opäť ožíva ako postava s hodnotami, pochybnosťami a vierou v lepší svet.

Novinka ľahko dokáže rozdeliť publikum, no zároveň v mnohých ľuďoch prebudí niečo, čo už možno dávno stratili. Radosť z komiksov! A ak je toto začiatok novej kapitoly DC Universe, možno by sme sa mali začať tešiť na to, čo príde ďalej. Predsa len, potitulková scéna sa zaoberá interdimenzionálnou trhlinou, ktorá pôsobí ako naozaj logické riešenie pre DCEU vstúpiť do multiversa.

Čítajte viac z kategórie: Filmy & seriály