Príbeh ako z filmu, no s reálnym vedeckým základom. Záhadná lebka známa ako Dračí muž, objavená v roku 2018, konečne odhalila svoje tajomstvo. Analýza DNA zubného povlaku potvrdila, že patrila dávno vyhynutému ľudskému druhu Denisovanom. Tí sa objavili pred približne 217-tisíc rokmi a zanechali genetické stopy v DNA moderných ľudí.

Denisovania boli prvýkrát identifikovaní v roku 2010, keď paleontológovia v Denisovskej jaskyni na Sibíri objavili článok prsta dievčaťa, ktoré žilo asi pred 66-tisíc rokmi. Malé kostné fragmenty však neumožnili zistiť, ako títo predkovia vyzerali. Prvú konkrétnu predstavu o ich výzore tak prináša až teraz lebka známa ako Dračí muž, informuje SA.

Tvár strateného príbuzného

Lebku našiel robotník pri železničných prácach v roku 1933 pri meste Harbin počas japonskej okupácie Číny. Netušiac, čo drží v rukách, no majúc pocit, že ide o niečo výnimočné, ju ukryl na dne studne. Jeho rodina sa o náleze dozvedela až pred jeho smrťou a lebku objavila v roku 2018. Darovali ju Hebei GEO univerzite. Vedci jej dali meno Homo longi, čo znamená „Dračí muž“, podľa rieky Heilongjiang, neďaleko ktorej sa našla.

PA

Bolo jasné, že lebka nepatrila Homo sapiens ani neandertálcovi, no určiť konkrétny druh bolo náročné. Tím pod vedením doktorky Qiaomei Fu z Čínskej akadémie vied sa pokúsil extrahovať DNA z kostí, no neúspešne. Zlom prišiel, keď zubný povlak na zube lebky odhalil zachované bunky z ústnej dutiny. Genetický materiál zodpovedal známym denisovanským vzorkám.

PA

Fu/Qiaomei a spol (2025)

Vedci tak prvýkrát získali úplnú lebku Denisovana. Má veľké očné jamky, výrazné nadočnicové oblúky, extrémne hrubú lebku a väčší mozog než moderný človek, približne o 7 %. Rekonštrukcie tváre ukazujú široké ústa, veľký nos a ploché líca, čo naznačuje, že išlo o robustného, silného lovca a zberača pripraveného prežiť drsné podmienky doby ľadovej.

Dr. Bence Viola z Torontskej univerzity, ktorý sa na výskume nepodieľal, vyjadril nadšenie: „Toto je veľmi vzrušujúce. Odkedy sme ich objavili v roku 2010, vedeli sme, že existuje ďalšia skupina ľudí, s ktorou naši predkovia interagovali, ale nemali sme poňatia, ako vyzerali – až doteraz.“

Fu/Qiaomei a spol (2025)

Širší význam objavu

Podľa vedcov lebka Harbin patrí k staršej vetve Denisovanov, ktorej pôvod siaha až do obdobia pred 217-tisíc rokmi. Ide o významný dôkaz toho, že títo ľudia neboli len drobné fosílne fragmenty v múzeách, ale skutočné bytosti s fyzickými črtami, ktoré dnes vieme detailne opísať.

Profesor John Hawks z University of Wisconsin–Madison upozorňuje, že Denisovania pravdepodobne žili v rôznych geografických oblastiach, od Sibíru až po Indonéziu. Neexistuje teda dôvod domnievať sa, že všetci vyzerali rovnako. „Harbin nám dáva silný dôkaz, že niektorí z nich boli veľkí, s veľkými lebkami. Ale neprekvapilo by ma, keby sa veľkosť a tvar tela medzi Denisovanmi líšili rovnako ako u dnešných ľudí.“

Aj keď zostáva množstvo otázok nezodpovedaných, objav lebky Dračí muž priniesol zásadný krok v pochopení našich dávnych predkov. Paleogenetika tak opäť posúva hranice poznania o tom, kto sme a odkiaľ pochádzame.

Čítajte viac z kategórie: Novinky