Znečistenie vzduchu jemnými prachovými časticami viedlo v roku 2020 k predčasnému úmrtiu 238 000 obyvateľov Európskej únie. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o mierny nárast, čo však môže súvisieť i s chorobou covid. V noci na štvrtok na to upozornila Európska agentúra pre životné prostredie (EEA). TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Jemné prachové častice PM2,5 štandardne vznikajú ako vedľajší produkt výfukových plynov áut či uhoľných elektrární. Sú veľmi malé, čo im umožňuje prenikať do dýchacieho systému a následne zvyšovať riziko vzniku zápalu priedušiek, astmy či iných respiračných ochorení.

EEA tiež uvádza, že nadmerné vystavovanie sa oxidu dusičitému, ktoré bolo v roku 2020 vyššie než úroveň odporúčaná Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), spôsobilo predčasnú smrť 49 000 obyvateľov EÚ. Podobne tiež vystavovanie sa časticiam ozónu, pre ktoré v Únii predčasne zomrelo 24 000 osôb.

„Ak porovnáme údaje za roky 2019 a 2020, počet úmrtí vyvolaných časticami PM2,5 narástol, avšak úmrtia spôsobené oxidom dusičitým a ozónom poklesli,“ uviedla agentúra. Dodala, že hoci sa koncentrácia PM2,5 znížila, ľudia s pľúcnymi ochoreniami súvisiacimi so znečisteným vzduchom často zomreli v dôsledku nákazy novým druhom koronavírusu, vírusom SARS-CoV-2.

Agentúra AFP pripomína, že EÚ chce do roka 2030 znížiť predčasné úmrtia súvisiace s vystavením sa jemným prachovým časticiam o 55 % – v porovnaní s rokom 2005. EEA dodáva, že ak budú tieto úmrtia celkovo klesať takým tempom, ako doteraz, tento cieľ by sa mohlo podariť dosiahnuť ešte skôr než v roku 2030. Podľa WHO spôsobuje znečistenie vzduchu na celom svete každoročne sedem milión úmrtí, podobne ako fajčenie či nesprávna životospráva.