V nasledujúcom článku boli použité materiály SITA.

Napriek opakovaným záväzkom na úrovni Európskej únie a vlastnému programovému vyhláseniu vlády Slovensko stále nemá zákon o zmene klímy. Na túto skutočnosť upozornil Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ), ktorý apeluje na parlament a Ministerstvo životného prostredia SR, aby urýchlene obnovili prípravu legislatívy, ktorá by jasne stanovovala ciele a povinnosti v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov.

Príprava zákona sa začala ešte v roku 2021, no bola prerušená po medzirezortnom pripomienkovaní a rokovaniach Hospodárskej a sociálnej rady v roku 2023. Návrh pritom obsahoval viacero dôležitých prvkov – zvýšenie právnej vymáhateľnosti klimatických cieľov, zavedenie sankčného mechanizmu, či možnosť klimatickej žaloby zo strany verejnosti. Zákon mal tiež stanoviť konkrétne povinnosti samospráv a odstrániť právnu nejednoznačnosť v oblasti adaptačných opatrení na lokálnej úrovni.

Slovensko riskuje postihy a stratu reputácie

Podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo upozorňuje, že neprijatie zákona nie je len vnútroštátny problém. Slovensko tým ohrozuje svoju medzinárodnú reputáciu a zároveň riskuje sankcie zo strany Európskej komisie za netransponovanie smernice o systéme obchodovania s emisnými kvótami. Ide o tzv. infringement, ktorým by Brusel mohol reagovať na nesplnenie legislatívnych povinností.

NKÚ preto odporúča parlamentnému výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo, aby uznesením zaviazal Ministerstvo životného prostredia k obnoveniu prípravy klimatického zákona. Zároveň žiada, aby sa do procesu aktívne zapojili aj ďalšie rezorty, ktoré majú vplyv na dosahovanie a financovanie cieľov v oblasti emisií, keďže ide o prierezovú problematiku s presahom do priemyslu, dopravy, pôdohospodárstva či financií.

Screenshot/Youtube

Zastaralá stratégia a chýbajúce opatrenia

NKÚ upozorňuje aj na neaktuálnosť Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR (NUS), ktorá mala slúžiť ako rámec národnej klimatickej politiky. Stratégia nebola aktualizovaná podľa balíka legislatívy „Fit for 55“, ktorým EÚ stanovila nový cieľ – zníženie emisií o 55 % do roku 2030 oproti úrovni z roku 1990. V dokumente chýbajú dodatočné opatrenia, ktoré by Slovensko priviedli k uhlíkovej neutralite do roku 2050, ako to predpokladá EÚ.

Nedostatky sa týkajú aj Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy (NAS) a súvisiacej Koncepcie vodnej politiky SR do roku 2030. Chýba v nich vyčíslenie nákladov, ako aj identifikácia rizík, ktoré by mohli ohroziť dosahovanie cieľov. NKÚ preto volá po komplexnej aktualizácii strategických dokumentov, ktoré by boli v súlade s novými európskymi a globálnymi požiadavkami.