Žraloky sú fascinujúce tvory a zároveň jedni z najnebezpečnejších obyvateľov oceánov. Ale vedel si, že tieto predátory majú čudný reflex, keď ich otočíš hore bruchom, úplne zamrznú? Áno, aj tieto „zubaté legendy” hororových filmov ako Čeľuste majú slabé miesto. V stave nehybnosti, ktorému sa odborne hovorí tonická nehybnosť, sú dočasne bezmocné.

Tonická nehybnosť nie je len doménou vačíc či plazov. Funguje to podobne aj u žralokov. Ak sa dostanú do určitej pozície, konkrétne, ak sú obrátené hore bruchom, ich telo automaticky „vypne“. Prestane sa hýbať, žralok nereaguje, ani sa nebráni. Tento stav je natoľko predvídateľný, že ho vedci využívajú pri bezpečnej manipulácii so žralokmi pri výskume. O téme informoval portál BGR.

Znie to ako praktický obranný mechanizmus, ale vedci si už dlho lámu hlavu nad tým, prečo by predátor ako žralok vôbec mal takúto reakciu. V oceáne, kde prežitie závisí od pohyblivosti, je „hra na mŕtveho“ skôr nevýhodou.

Nová štúdia, stará otázka

Tím vedcov publikoval v portáli The Conversation nové výsledky o tonickej nehybnosti u žralokov. Testovali 13 druhov žralokov, rají a chimér, čo sú ich vzdialení príbuzní známi aj ako duchovité žraloky. Zo 13 druhov 7 zamrzlo, keď ich otočili hore nohami, no 6 nie. Znamená to, že tento reflex nemajú všetky druhy a už vôbec nie rovnakým spôsobom.

Vedci predtým pracovali s tromi teóriami. Prvou bolo, že ide o obranný reflex, ktorý má žraloka ochrániť pred predátormi. Druhou možnosťou bola hypotéza, že ide o pomocný mechanizmus pri párení, kde samec otočí samicu, aby sa menej bránila. A napokon teória o senzorickom preťažení, kedy telo reaguje na prevrátenie ako na extrémny stres.

taylorklekamp/Pixabay

Evolučná záhada bez odpovede

Ani jedna z týchto teórií však podľa autorov štúdie neobstála. Zamrznutie totiž nepomáha žralokom predísť útokom, dravce ako kosatky by tento reflex mohli dokonca zneužiť. Pohlavie žraloka nehrá pri tonickej nehybnosti žiadnu rolu, takže ani párenie nie je dôvod. A čo sa týka senzorického preťaženia? Táto možnosť zatiaľ nebola vedecky potvrdená.

Vedci preto prišli s novým vysvetlením. Podľa nich je tonická nehybnosť evolučným pozostatkom. Niektoré dávne druhy mohli mať túto reakciu ako užitočný nástroj, ale u moderných žralokov je to biologická prežitá vlastnosť, ktorú si niektoré druhy jednoducho zachovali. Nie je však jasné, prečo tento reflex prežil milióny rokov vývoja, keď v súčasnosti žralokom nijako nepomáha, v skutočnosti ich môže aj ohroziť.