V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Vedenie jednej z najväčších ukrajinských baní na ťažbu titánu verí, že napriek napätým vzťahom medzi Kyjevom a Washingtonom sa podarí uzavrieť dohodu o nerastných surovinách. Tá by mohla priniesť potrebné investície do sektora, ktorý trpí nedostatkom finančných prostriedkov.

“Ukrajina je veľmi bohatá na nerastné suroviny a ak ich neťažíme, jednoducho prichádzame o príjmy,” povedal Dmytro Golik, riaditeľ bane v regióne Žytomyr na severozápade Ukrajiny. Baňa obsahuje ilmenit – minerál bohatý na oxid titaničitý a železo, ktorý je kľúčový v priemyselnej výrobe.

Podľa údajov World Mining Data je Ukrajina 11. najväčším producentom titánu na svete a jej zásoby sa odhadujú na 185 miliónov ton. Iba v oblasti Žytomyr sa nachádza približne 65 miliónov ton tejto suroviny. Napriek tomuto bohatstvu sektor stagnuje pre nedostatok investícií a neustále bezpečnostné hrozby.

Spor medzi Trumpom a Zelenským skomplikoval rokovania

Spojené štáty by mohli získať podiel na ukrajinských prírodných zdrojoch ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc, ktorú poskytli Ukrajine od začiatku ruskej invázie. Pôvodne sa mala dohoda o nerastných surovinách podpísať minulý týždeň v Bielom dome, no rokovania boli odvolané po tom, čo sa americký prezident Donald Trump a jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj verejne pohádali v priamom prenose.

Podľa dostupných informácií Zelenskyj odmietol niekoľko verzií dohody, pričom upozornil na riziko, že by Ukrajina mohla na generácie upadnúť do závislosti od zahraničných investorov. Napokon sa obe strany dohodli na vytvorení spoločného fondu, ktorý by spravoval časť výnosov z ťažby nerastných surovín. Dátum podpisu však nie je stanovený a podmienky sa môžu stále meniť.

TASR

Americký kapitál ako ochrana aj problém

Riaditeľ bane Golik sa k detailom dohody nevyjadruje, no tvrdí, že investície sú nevyhnutné. “Sektor skutočne potrebuje investície, pretože ukrajinské firmy doň neinvestujú,” upozorňuje. Podľa neho by príchod silného zahraničného investora mohol predstavovať nielen ekonomickú vzpruhu, ale aj “dodatočnú ochranu pre krajinu”.

Baňa s rozlohou 400 hektárov, kde pracuje 350 ľudí, síce nečelí priamym ruským útokom, ale pravidelné výpadky elektriny spôsobené raketovými údermi na ukrajinskú energetickú infraštruktúru jej fungovanie značne komplikujú. Golik dúfa, že investori nebudú mať záujem len o export surovín, ale aj o vybudovanie výrobných kapacít na spracovanie titánových pigmentov priamo na Ukrajine.