Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (JWST) v utorok plne rozvinul svoj päťvrstvový slnečný štít. Išlo o kritický míľnik pre úspech celej misie, ktorá je zameraná na štúdium kozmickej histórie. Uviedol to v utorok Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). Správu priniesla agentúra AFP.

„Všetkých päť vrstiev slnečného štítu je plne napnutých,“ povedal hlásateľ v riadiacom stredisku v Baltimore. V sále sa po jeho slovách ozval potlesk.

Tepelný štít sa skladá z piatich vrstiev špeciálneho materiálu zvaného Kapton. Vonkajšia vrstva – ktorá bude ako jediná čeliť priamemu slnečnému žiareniu – je hrubá 0,05 milimetra. Ďalšie štyri sú dvakrát tenšie. Na prvej vrstve štítu môže teplota vystúpiť až na 110 stupňov Celzia.

Extrémne teplotné rozdiely

Naopak, piata vrstva bude znášať mínus 223 stupňov Celzia. Tento špeciálne vyrobený štít bude plniť úlohu slnečníka, aby samotný teleskop zostal v tieni a aby bol schopný zachytiť slabé infračervené signály zo vzdialených končín vesmíru.

AFP pripomenula, že slnečný štít musel byť pri štarte zložený, pretože bol príliš veľký na to, aby sa vo svojej prevádzkovej konfigurácii zmestil do nosnej rakety. Jeho rozvinutie bola zložitá a náročná úloha.

„Keby ste sa ma opýtali, prečo v noci nemôžem spať, je to určite rozvinutie slnečnej clony,“ povedal novinárom pred operáciou projektový manažér Bill Ochs z NASA.

JWST je doteraz najväčší a najvýkonnejší vesmírny teleskop. Vesmír nebude pozorovať z nízkej obežnej dráhy Zeme, ale z takzvaného druhého Lagrangeovho bodu (Lagrange point L2), kde sa vyvažujú gravitačné sily Zeme a Slnka. Vďaka tomu môže ďalekohľad udržiavať stabilnú pozíciu a zachytávať veľmi slabé infračervené žiarenie. Odborníci tvrdia, že jeho špeciálne pozlátené zrkadlá dovidia až na prvé hviezdy a galaxie, ktoré vznikali pred 13,5 miliarda­mi rokov.