Na Slovensku pokračuje boj proti extrémizmu, ktorý najmä zo strany polície zmohutnel po dvojnásobnej vražde v LGBTI+ podniku Tepláreň v Bratislave.

Na viac detailov sa vo svojom MediaBrífingu pozrel Filip Struhárik z Denníka N. Dôležité je pripomenúť tiež to, že v auguste Slovensko zmenilo mediálny zákon, ktorý napríklad YouTube a streamovacie služby postavil na úroveň klasických médií. Prísnejšia legislatíva sa týka tiež sociálnych sietí. Práve táto zmena dala štátu právomoc zasiahnuť aj v prípadoch, ktoré súvisia s teroristom z hlavného mesta.

Ako píše Denník N, Rada pre mediálne služby sa zásadným spôsobom snaží z internetu stiahnuť napríklad manifest, ktorý útočník publikoval na Twitteri tesne pred útokom. Zmiznúť už mal z napríklad z Ulož.to a ďalších služieb na zdieľanie súborov.

Problematický je podľa Rady aj rozhovor Mariána Kotlebu, mimochodom súdom právoplatne odsúdeného za extrémizmus, s otcom strelca z Teplárne, ktorý zas pre zmenu kandidoval za stranu Vlasť, ktorú založil Štefan Harabin. Ten síce vyjadril sústrasť rodinám obetí, následne však dvojica blúznila a otvárala rôzne konšpirácie.

„Konšpirovali o tom, že útočník nemohol vraždiť, že bol popravený a že celý prípad môže byť len spravodajská hra,“ píše o rozhovore Struhárik. „Môj názor ako otca, ale podľa toho, ako sa správal aj v ten deň, neverím, že to spravil, ja si myslím, že bol zneužitý ako obeť,“ povedal zas otec vraha s tým, že telo útočníka, ktorý sa podľa polície zastrelil, bolo „v neprirodzenej polohe“.

Rozhovor plný výrokov v rozpore s doteraz známymi faktami, moderovaný extrémistom Kotlebom, Facebook odstránil. Na YouTube je stále dostupný aj napriek snahám Rady pre mediálne služby o jeho vymazanie. Video služba reagovala, že jej pravidlá neboli porušené, no komunikácia štátu s Google stále prebieha.

Rada pre mediálne služby podľa N-ka komunikuje aj s Twitterom, kde strelec pred útokom písal odkazy. Informovali sme aj o tom, že premiér Heger žiadal od šéfa SIS informácie o tom, ako tajná služba monitorovala jeho statusy.

Faktom však zostáva, že odhaliť podobné statusy vopred, navyše na u nás nie práve najpopulárnejších sociálnych sieťach, je takmer nemožné a úrady by na to museli používať technológie, skenujúce internet (či dokonca osobnú komunikáciu) na kľúčové slová. Niečo také je tak pravdepodobne nereálne, odhliadnuc od aspektu zohľadňujúceho naše súkromie.