S legislatívou o kyberbezpečnosti je SR na špičke, no tou sa všetko len začína
Základnou úlohou štátu v rámci kyberbezpečnosti je budovanie dobrého prostredia. V zavádzaní legislatívy je Slovensko úplne na špičke. V ďalších oblastiach ho však čaká veľa práce. Myslí si to riaditeľ Národnej jednotky SK-CERT Rastislav Janota, ktorý vystúpil na stredajšom kongrese ITAPA 2019.
„Štát má niekoľko úloh. Úplne najzákladnejšou je pripravovať prostredie,“ povedal pre TASR. Zdôvodnil to tým, že zbytočné papierovanie či boj s nepochopením podľa neho odpútava pozornosť od samotnej kyberbezpečnosti.
Kvalitná legislatíva je jednou zo zložiek prostredia, v tejto oblasti je Slovensko podľa neho na špičke. Hovorí, že veľa vecí robíme medzi prvými a často sme inšpiráciou pre ostatných. Pri zabezpečovaní kyberbezpečnosti môže podľa Janotu štát zastávať úlohu poradcu či asistenta. Nemôže však vstupovať do samotného prostredia firmy či domácnosti a prevziať správu všetkých bezpečnostných opatrení. „Každý je zodpovedný za svoje dáta, svoje informácie a svoje služby sám,“ pripomenul. Apeluje aj na zákazníkov, aby vyžadovali od výrobcov bezpečné zariadenia.
Slabým miestom väčšiny európskych štátov vrátane Slovenska je nedostatok kvalifikovaných ľudí. Podľa Janotu tu chýbajú aj študijné programy, ktoré by ich pripravovali. Problémom sú tiež slabá štandardizácia či nedostatočná schopnosť štátu vyšetrovať kyberkriminalitu a reagovať na útoky. Výzvami do ďalšieho obdobia sú napríklad príprava novej stratégie kybernetickej bezpečnosti SR na roky 2022 až 2025, nová telekomunikačná stratégia a implementácia legislatívy. Upozornil, že útoky sú čoraz sofistikovanejšie, pričom sa často zameriavajú na kradnutie osobných údajov. Cielia na kritickú infraštruktúru, ale aj vládne systémy.