Firmy podnikajúce s kryptomenami považujú za najväčšie prekážky na rozvoj podnikania na Slovensku chýbajúcu právnu úpravu, problémy s vedením bankového účtu v slovenských bankách a vysoké daňové zaťaženie. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Národnej banky Slovenska (NBS). Tá nad firmami v tomto sektore zatiaľ nevykonáva dohľad, nie je však vylúčené, že sa tento stav zmení, informovala NBS.

„Trh s kryptoaktívami sa v posledných rokoch výrazne rozvíja aj na Slovensku. S tým súvisí aj nárast počtu poskytovateľov kryptoaktív a súvisiacich služieb. Nad nimi však Národná banka Slovenska nevykonáva dohľad. Nedávno zverejnený návrh európskej regulácie kryptoaktív však naznačuje, že podnikanie v oblasti kryptoaktív sa čoskoro môže stať regulovanou a dohliadanou činnosťou,“ uviedol hovorca NBS Peter Majer.

NBS sa rozhodla zmapovať trh s kryptoaktívami pre lepšiu prípravu na diskusie o ich európskej regulácii. Do prieskumu NBS so 45 otázkami sa zapojilo 21 spoločností. Tie za najväčšie prekážky na rozvoj podnikania v SR považujú chýbajúcu právnu úpravu, problémy s vedením bankového účtu v slovenských bankách a vysoké daňové zaťaženie.

Hoci má vyše 70 % respondentov prieskumu účet vedený v slovenskej banke alebo pobočke zahraničnej banky so sídlom v SR, len menej ako tretina nemala žiadny problém s bankovým účtom. Až dve tretiny respondentov majú skúsenosť s tým, že im nebolo umožnené otvoriť si účet alebo že im účet slovenské banky zatvorili. Banky spravidla takéto rozhodnutia nijako neodôvodňujú.

„Negatívny prístup slovenských bánk ku kryptospoločnostiam výrazne ohrozuje ich podnikanie a núti respondentov využívať služby zahraničných bánk,“ uviedla NBS v komentári k prieskumu. Veľká časť respondentov je presvedčená, že jedným z dôvodov zatvárania účtov je chýbajúca právna úprava kryptoaktív v SR.

Z tohto dôvodu si viac než 80 % respondentov myslí, že je potrebná regulácia tejto oblasti. Mierna väčšina z týchto subjektov podporuje maximálnu harmonizáciu regulácie kryptoaktív na úrovni Európskej únie. Inšpiráciou na budúcu reguláciu by podľa respondentov mali byť krajiny, ako Litva, Estónsko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Nemecko či Francúzsko.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú