V tomto texte boli použité materiály TASR.

Od štartu v poradí tretieho raketoplánu uplynie v piatok 30. augusta už 40 rokov. Tridsaťdeväť úspešných štartov a tridsaťdeväť návratov z vesmíru – taká je bilancia najvyťaženejšieho amerického raketoplánu Discovery (OV-103). Prvý raz sa vymanil z okov zemskej príťažlivosti 30. augusta 1984, kedy odštartoval z Mysu Canaveral na americkej Floride. Od tých čias slúžil americkému vesmírnemu programu celých dvadsať sedem rokov. V samotnom kozme strávil dohromady 364 dní, 22 hodín, 39 minút a 29 sekúnd.

Od štartu v poradí tretieho raketoplánu uplynie v piatok 30. augusta už 40 rokov.

Myšlienka využívať pilotovanú vesmírnu loď, ktorá je schopná letieť do kozmického priestoru a vrátiť sa z neho podobne ako lietadlo, dostala konkrétne obrysy začiatkom 70. rokov 20. storočia. Konkrétne 5. januára 1972 prezident USA Richard Nixon oznámil, že Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) začne využívať opakovateľne využiteľný vesmírny dopravný prostriedok. Krátko po tom, už 18. februára toho istého roku sa uskutočnil pokusný štart prvého raketoplánu Enterprise.

Hoci sa pre tento program používa označenie Space Shuttle, oficiálne sa nazýval Space Transportation System (Vesmírny dopravný systém), z čoho tiež vznikla skratka STS označujúca jednotlivé misie. Zvláštnosťou programu bolo, že už od prvého letu sa na ňom zúčastňovala posádka, pretože bez jej prítomnosti by raketoplán nedokázal pristáť.

Rekordér, ako žiadny iný

V 70. rokoch ešte doznieval program letov na Mesiac (program Apollo) a uskutočnil sa tiež medzinárodný sovietsko-americký let Sojuz-Apollo.

Napokon ako prvý odštartoval do vesmíru raketoplán Columbia. Stalo sa tak 12. apríla 1981, symbolicky dvadsať rokov potom, ako letel do kozmu prvý človek v histórii – sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin. Columbia nalietala cez 195 miliónov kilometrov a vo vesmíre strávila 300 dní, 17 hodín, 39 minút a 40 sekúnd. Patrí jej tiež jedno prvenstvo – najdlhšia vesmírna misia trvajúca od 19. novembra do 7. decembra 1996. Napokon bol raketoplán zničený pri tragédii, ktorá ho postihla počas pristávacieho manévru 1. februára 2003, pričom zahynulo všetkých sedem členov posádky.

Podobne nešťastný osud mal aj ďalší raketoplán Challenger. Prvý raz odštartoval 4. apríla 1983. Svoje poslanie ukončil predčasne 28. januára 1986, keď vinou technickej poruchy explodoval 73 sekúnd po štarte a zahynula opäť celá sedemčlenná posádka.

Discovery ako tretí raketoplán sa tak stal rekordmanom – nalietal 238 a pol milióna kilometrov. Ako bolo takmer pravidlom, jeho štart sa nezaobišiel bez ťažkostí. Prvý raz ho mali vyniesť nosné rakety do vesmíru 26. júna 1984, no napokon sa tak nestalo pre technické problémy.

Pri prvom úspešnom štarte 30. augusta 1984 vyniesol raketoplán na obežnú dráhu Zeme tri telekomunikačné družice SBS-D, Leasat-1 a Telstar-3C. Významná bola misia STS-31, pri ktorej 24. apríla 1990 raketoplán prepravil do kozmu Hubblov vesmírny ďalekohľad. V rokoch 1997 a 1999 tiež vykonal servisné lety k teleskopu, na ktorom sa objavila technická porucha.

Discovery sa stal raketoplánom, ktorý až trinásťkrát viezol posádku na medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS. Jeho posledná misia STS-133 sa uskutočnila od 24. februára do 9. marca 2011.

Služobne mladšími, než Discovery, boli raketoplány Atlantis (1985 – 2011) a Endeavour (1992 – 2011). Práve Atlantis letel do kozmu ako posledný 8. júla 2011.

Vinou dvoch havárii s dohromady štrnástimi obeťami sa Space Shuttle zapísal do histórie ako program, pri ktorom prišlo o život najviac kozmonautov. Táto skutočnosť spolu s vysokými nákladmi ukončila v roku 2011 program Space Shuttle. Počas jeho 40-ročnej histórie sa uskutočnilo 135 štartov do vesmíru a na palubách raketoplánov sa vystriedalo 849 kozmonautov.