V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Vedci identifikovali najstarší známy dôkaz, že ľudia už pred tisíckami rokov vyrábali nástroje z kostí veľrýb. Ide o mimoriadne zistenie, ktoré zásadne mení pohľad na históriu ľudskej vynaliezavosti aj prepojenie človeka s morským prostredím. Kosti upravené do úzkych projektilov, pravdepodobne určených na lov sobov či zubrov, objavili vedci už pred viac ako sto rokmi na pobreží Biskajského zálivu medzi Francúzskom a Španielskom. Až teraz sa však podarilo presne určiť ich vek vďaka moderným technológiám.

Pomocou pokročilých analytických metód zistili odborníci, že najstaršie z nástrojov vznikli približne pred 20 000 rokmi. To je podstatne skôr, ako sa doteraz predpokladalo. Dlhý čas sa totiž odborníci domnievali, že spoľahlivé dôkazy o výrobe nástrojov z veľrybích kostí pochádzajú najviac zo starovekých kultúr spred 5000 rokov, najmä z oblastí ako Arktída či južné Tichomorie. Výsledky publikované vo vedeckom časopise Nature Communications teraz túto časovú os posúvajú výrazne dozadu.

Nie lov, ale využitie vyplavených tiel

Jean-Marc Petillon z francúzskeho Národného vedecko-výskumného centra (CNRS), hlavný autor štúdie, tvrdí, že ľudia tých čias zrejme veľryby nelovili aktívne. Skôr išlo o spracovanie tiel morských cicavcov, ktoré sa vyplavili na pobrežie. Z ich masívnych a hutných kostí potom vznikali lovecké nástroje. Identifikované boli pozostatky druhov ako vráskavec obrovský, vráskavec myšok či vorvaň tuponosý, čo svedčí o pestrých zdrojoch materiálu.

Objavené nástroje zároveň naznačujú, že praveké komunity pri Biskajskom zálive aktívne využívali zdroje z morského prostredia. Popri spracovávaní veľrýb je pravdepodobné, že ľudia zbierali mušle, lovili ryby a prispôsobovali svoj životný štýl dynamickému pobrežnému ekosystému. Ako povedala odborníčka na dejiny lovu veľrýb Vicki Szaboová z univerzity WCU, „ľudia a veľryby sa zjavne stretávajú už dlho“.

Screenshot/Smith Sutibut/YouTube

Morská hladina ako prekážka poznania

Napriek tomuto objavu zostáva odhaľovanie podobných dôkazov výzvou. Jedným z hlavných problémov je stúpajúca hladina morí, ktorá narúša pobrežné oblasti a sťažuje archeologický výskum. „Je to ďalší doklad o dôležitosti pobrežného prostredia pre ľudské skupiny, dokonca aj v takejto dávnej dobe,“ zdôraznil Petillon.

Tento prelomový výskum nie je len o nástrojoch. Ukazuje, že spojenie človeka s prírodou, morom a zvieratami má omnoho hlbšie korene, než sa doposiaľ zdalo. A zároveň pripomína, že aj to, čo dnes považujeme za bežné, ako využívanie morských zdrojov, je výsledkom tisícročí pozorovania, kreativity a prispôsobenia sa.