V tomto texe boli použité materiály TASR.

Poľsko po viac než troch desaťročiach obnoví výrobu protipechotných mín. Rozhodnutie, ktoré by ešte pred pár rokmi znelo ako nemysliteľné, dnes Varšava otvorene rámcuje ako nevyhnutnú reakciu na dramaticky zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v regióne. Ako pre agentúru Reuters potvrdil námestník poľského ministra obrany Pawel Zalewski, míny majú byť určené predovšetkým na obranu východnej hranice krajiny, no v hre je aj ich potenciálne dodanie Ukrajine.

Ide o prvý takýto krok od konca studenej vojny a zároveň o jasný signál, že Poľsko sa v oblasti obrany posúva k oveľa tvrdšiemu, technologicky aj logisticky náročnému modelu ochrany územia. Rozhodnutie prichádza v čase, keď viaceré štáty na východnom krídle NATO prehodnocujú svoje doterajšie záväzky v oblasti medzinárodného humanitárneho práva.

Koniec tabu po desaťročiach

Poľsko sa spolu s Litvou, Lotyšskom, Estónskom a Fínskom rozhodlo odstúpiť od Ottawského dohovoru z roku 1997, ktorý zakazuje používanie, výrobu, skladovanie a presuny protipechotných mín. Tento krok zdôvodňujú rastúcou hrozbou zo strany Ruska, ktoré podľa nich vedie proti európskym štátom hybridné operácie a zároveň predstavuje riziko priameho vojenského konfliktu. Zaujímavosťou je, že z krajín susediacich s Ruskom zostáva výnimkou Nórsko, ktoré sa k odstúpeniu zatiaľ nepripojilo.

Varšava začala proces formálneho odstúpenia od dohovoru už v auguste, no až teraz padlo definitívne potvrdenie, že Poľsko skutočne spustí výrobu mín. „Máme záujem o veľké množstvá v čo najkratšom čase,“ uviedol pre Reuters Zalewski. Podľa jeho slov sa míny stanú súčasťou obranného programu „Východný štít“, ktorého cieľom je systematické opevnenie hraníc s Bieloruskom a ruskou exklávou Kaliningrad.

Ak všetko pôjde podľa plánu, výroba by sa mohla rozbehnúť už po 20. februári 2026, teda po formálnom ukončení viazanosti Poľska Ottawským dohovorom. Zalewski pritom otvorene priznáva, že by si želal ešte skorší štart, keďže bezpečnostné riziká nevníma ako vzdialenú hrozbu, ale ako bezprostrednú realitu.

Milióny mín a domáci priemysel

Kľúčovú úlohu v celom projekte má zohrávať štátom vlastnená spoločnosť Belma, ktorá už dnes dodáva poľskej armáde rôzne typy mín.„Pripravujeme sa na dopyt Poľska… vo výške päť až šesť miliónov mín všetkých typov,“ uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Jaroslaw Zakrzewski pre Reuters. V súčasnosti firma vyrába približne 100-tisíc mín ročne, no podľa Zakrzewského by bola schopná už budúci rok navýšiť kapacitu až na 1,2 milióna kusov, vrátane protipechotných.

Z technologického hľadiska ide o výrazný návrat k segmentu zbrojárskej výroby, ktorý Poľsko opustilo v polovici 80. rokov minulého storočia, keď ukončilo výrobu aj export týchto zbraní. Ministerstvo obrany zatiaľ podľa Belmy neodoslalo konkrétnu objednávku, prípravy však už prebiehajú naplno.

Ukrajina ako strategická priorita

Otázka dodávok mín na Ukrajinu zostáva otvorená a bude závisieť najmä od reálnych výrobných kapacít. Zalewski však jasne pomenoval geopolitické uvažovanie Varšavy. „Naším východiskovým bodom sú naše vlastné potreby. Ukrajina je však pre nás absolútnou prioritou, pretože európska a poľská bezpečnostná línia sa nachádza na rusko-ukrajinskej hranici.“

Záujem o míny podľa Zakrzewského prejavili aj ďalšie krajiny NATO susediace s Ruskom. Prioritou má zostať domáca obrana, no prípadná nadprodukcia by mohla smerovať k spojencom v regióne.

Rozhodnutie Poľska zároveň znovu otvára starú, no stále veľmi citlivú debatu o etike a dlhodobých dôsledkoch používania protipechotných mín. Ottawský dohovor ratifikovalo viac než 160 krajín práve preto, že tieto zbrane často nezabíjajú okamžite, ale zmrzačujú a ohrozujú civilistov ešte roky po skončení konfliktov. Ľudskoprávne organizácie ich použitie dlhodobo odsudzujú.

Odstúpenie od dohovoru oznámila aj samotná Ukrajina, ktorá krok vysvetľuje potrebou efektívnej obrany proti Rusku. Moskva pritom zmluvnou stranou dohovoru nikdy nebola a obe strany konfliktu sa navzájom obviňujú z používania mín.