Najkontroverznejšou inováciou je pre subjekty finančného trhu umelá inteligencia.

Otázkami umelej inteligencie sú zásah do súkromia, etika či zneužívanie informácií. Na druhej strane, šesť percent regulovaných subjektov už dnes pracuje s umelou inteligenciou, 49 % má plány do budúcna a 45 % neplánuje využívať v budúcnosti umelú inteligenciu,“ uviedla výkonná riaditeľka úseku dohľadu a ochrany finančného spotrebiteľa Národnej banky Slovenska (NBS) Júlia Čillíková na štvrtkovom online seminári o inováciách vo svete financií.

Dáta vychádzajú z mapovania NBS v oblasti prijímania inovácií na slovenskom finančnom trhu. Banka realizovala prieskum od 10. novembra do 15. decembra minulého roka. Obsahuje odpovede viac ako 50 respondentov.

Subjekty, ktoré umelú inteligenciu používajú, vidia jej potenciál v zlepšení svojho front office, ktorý tvorí prácu s klientmi a predstavuje tvár spoločnosti, ale aj back office, čo je prevádzková, účtovná jednotka, ktorá zabezpečuje činnosť oddelení spravujúcich aktíva a pasíva spoločností.

Využívajú ju na prevádzku komunikačného nástroja – chatbotu (konverzačný robot), ako prevenciu voči podvodom alebo ako algoritmické riadenie portfólia. Hlavný cieľ bol rovnaký pre všetky sektory. Výzva je byť konkurencieschopný, ponúkať nové služby a produkty.

Pri bankách a platobných inštitúciách šlo hlavne o automatizáciu procesov, digitalizáciu produktov a služieb, dátové spracovanie, analýzu dát, služby na diaľku či vzdialený prístup. „Pandemická situácia to všetko zrýchlila. To, o čom sme pred dvomi rokmi snívali, tak s tým dnes pracujú ľudia, ktorí predtým s niečím podobným žiadnu skúsenosť nemali,“ pokračovala Čillíková.

Najbežnejšou inováciou vo finančnom sektore je cloud. Ten predstavuje priestor na internete, kde je možné ukladať všetky druhy informácií, pričom je možné dostať sa k vlastným dátam kedykoľvek a odkiaľkoľvek. Približne 57 % respondentov využíva tento systém, 11 % ho plánuje využívať, 32 % ho neplánuje využívať.

Najperspektívnejšou inováciou je podľa prieskumu online onboarding, čiže služby na diaľku. „Už dnes 40 % využíva služby na diaľku. Ide o sektor poisťovníctva či banky,“ poukázala Čillíková. Najmenej sú využívané smart kontrakty a DLT (technológia distribuovaných záznamov), 30 % ich plánuje využívať, 70 %, naopak, neplánuje.

Najväčší záujem o analýzu využívania DLT technológií je medzi respondentmi z oblasti financií, kde 50 % respondentov ich plánuje analyzovať. Naopak, najmenší záujem o tieto technológie je v sektore poisťovníctva a dôchodkového sporenia (14 %).

Zdroj: TASR

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom