V tomto texte boli použité materiály SITA.

Slovenskí vedci sa zapoja do jedinečného astronomického pozorovania, ktoré môže priniesť cenné poznatky o správaní komét v extrémnych podmienkach. Observatórium Astronomický ústav SAV na Lomnický štít bude sledovať kométu C/2026 A1 (MAPS), ktorá sa v týchto dňoch dostáva mimoriadne blízko k Slnku.

Kométa dosiahne svoje perihélium už 4. apríla 2026, pričom sa priblíži na približne 162-tisíc kilometrov od slnečného povrchu. Takáto vzdialenosť ju radí medzi tzv. slnečné kométy, ktoré prenikajú až do oblasti slnečnej koróny. Práve tam budú vedci sledovať jej správanie pomocou špecializovaných koronografov.

Hlavným cieľom pozorovania je zistiť, ako kométa reaguje na extrémne teploty a gravitačné pôsobenie Slnka. Vedcov zaujíma najmä to, či jej jadro prežije prechod perihéliom. Podľa meraní teleskopu James Webb Space Telescope má jadro priemer približne 400 metrov.

Z pohľadu pozorovateľov zo Slovenska však pôjde o mimoriadne náročnú úlohu. Kométa sa bude nachádzať nízko nad obzorom a len krátko po západe Slnka, čo výrazne komplikuje jej sledovanie.

Zo Slovenska bude možné kométu sledovať len v úzkom časovom okne medzi 10. a 12. aprílom. Viditeľná bude krátko po západe Slnka, pričom napríklad 10. apríla zapadne približne 50 minút po ňom a o dva dni neskôr asi hodinu po západe.

Krátke okno na pozorovanie

Podľa vedcov budú podmienky na severnej pologuli výrazne horšie než na južnej. „Podmienky na pozorovanie kométy sú priaznivejšie na južnej pologuli. Zo Slovenska bude existovať len krátke časové okno, kedy by mohla byť pozorovateľná aj stredne veľkými ďalekohľadmi krátko po západe Slnka,“ uviedli zástupcovia SAV.

Zároveň upozorňujú, že nejde len o slabý objekt na svetlom súmrakovom pozadí. Veľkou neznámou zostáva samotný osud kométy. Jej jadro sa môže rozpadnúť na menšie fragmenty alebo sa úplne vypariť.

„Ide o mimoriadne zaujímavý objekt z Kreutzovej skupiny komét, ktoré sa dostávajú extrémne blízko k Slnku. V tomto prípade máme navyše unikátnu príležitosť sledovať kométu, ktorá bola objavená vo veľkej vzdialenosti od Slnka, čo nám umožňuje lepšie analyzovať jej vývoj pred aj po prechode perihéliom,“ vysvetlil Ján Svoreň.

Kométa bola objavená 13. januára 2026 v čilskom observatóriu San Pedro de Atacama Observatory v rámci programu MAPS. Zaujímavosťou je, že ju zaznamenali už vo vzdialenosti viac ako dvoch astronomických jednotiek od Slnka, čo z nej robí rekordéra v rámci svojej skupiny.

Výpočty naznačujú, že naposledy prešla v blízkosti Slnka približne pred 1700 rokmi. Ak prežije, pri perihéliu by mohla dosiahnuť jasnosť až -5,8 magnitúdy, čím by prekonala aj jas planéty Venuša. Pozorovania budú prebiehať nielen zo Zeme, ale aj pomocou sond ako SOHO či PROBA-3.