V liste adresovanom nemeckému kancelárovi Friedrichovi Merzovi a francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi organizácie DNR, Klimatická aliancia Nemecko a CAN Francúzsko zdôraznili, že Berlín a Paríž musia konať spoločne.

Podľa nich je kľúčové, aby najväčšie ekonomiky Únie vystupovali jednotne a podporili návrh Európskej komisie na rok 2040. Ten počíta so znížením emisií o 90 % oproti roku 1990. Mimovládky upozorňujú, že už pred novembrovým summitom COP30 v Brazílii je nutné určiť aj predbežný míľnik do roku 2035, aby mala EÚ jasný a dôveryhodný plán.

EÚ stráca kontrolu nad klimatickou politikou

Samotný návrh EK však vyvoláva rozpory medzi členskými štátmi. Niektoré vlády namietajú, že takýto cieľ je v praxi ťažko dosiahnuteľný, keďže prechod na bezemisné technológie si vyžaduje obrovské investície a zásadné zmeny v priemysle aj energetike. Sporným bodom je aj možnosť kompenzovať časť emisií prostredníctvom medzinárodných uhlíkových kreditov.

Freepik/Pexels (úprava redakcie)

Tie umožňujú firmám či štátom znižovať svoju uhlíkovú stopu nákupom jednotiek získaných z projektov, ktoré redukujú emisie – napríklad zalesňovaním alebo investíciami do obnoviteľných zdrojov. Kritici však upozorňujú, že ide len o „papierové“ zníženia, ktoré môžu oslabovať reálne úsilie o dekarbonizáciu.

Z výziev mimovládnych organizácií vyplýva, že ide o viac než len environmentálnu otázku. Strata vedúceho postavenia v klimatickej politike by oslabila geopolitický vplyv EÚ a jej dôveryhodnosť v očiach partnerov, najmä v rozvojových krajinách, ktoré už dnes pociťujú dôsledky klimatických zmien. Ak chce Únia zostať hlasom, ktorý určuje tempo globálnej transformácie, potrebuje jasný plán, podporu členských štátov a jednotný postoj najväčších ekonomík.

Blížiaci sa summit COP30 tak bude pre Európu testom nielen klimatických záväzkov, ale aj jej schopnosti presadzovať spoločnú politiku v čase, keď sa iné veľmoci snažia zaujať dominantnú pozíciu v oblasti zelenej transformácie.