V správe boli použité materiály TASR.

Ministerstvo vnútra nedávno predstavilo plán na zavedenie kamerových systémov s umelou inteligenciou v slovenských školách. Cieľ je jasný – zvýšiť bezpečnosť a zabrániť potenciálnym hrozbám. Opozičné KDH ale tento návrh kritizuje.

Jedným z hlavných argumentov proti zavádzaniu takýchto technológií je fakt, že biometrické sledovanie môže byť ľahko zneužité. Ako upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann, Akt o umelej inteligencii zakazuje neobmedzené biometrické sledovanie a povoľuje ho len vo výnimočných prípadoch, a to so súhlasom súdu. Základným cieľom je chrániť súkromie občanov a predísť tomu, aby sa citlivé dáta dostali do nesprávnych rúk. V prípade škôl sa teda otvára otázka, ako bude zaistené, že kamerový systém s umelou inteligenciou neprekročí tieto limity.

Okrem rizík spojených s ochranou dát, KDH upozorňuje aj na finančnú stránku veci. Bývalý minister školstva Ján Horecký argumentuje, že zavádzanie kamier je nesmierne drahý krok. Podľa neho by bolo efektívnejšie investovať do kybernetickej bezpečnosti, ako to robia v iných krajinách. Systémy zamerané na ochranu pred kyberútokmi môžu byť menej invazívne a zároveň rovnako, ak nie viac účinné v predchádzaní bezpečnostným hrozbám.

Plán ministerstva vnútra je ambiciózny – do konca roka 2026 by malo byť pokrytých zhruba 3 000 škôl. Umelá inteligencia bude vyhodnocovať rizikové správanie a okamžite upozorňovať na potenciálne hrozby. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ubezpečuje, že celý systém bude v súlade s GDPR, no otázky o jeho reálnej účinnosti a bezpečnosti dát zostávajú.

Je nevyhnutné, aby sa pri zavádzaní nových technológií v školách dôkladne zvážili všetky riziká a aby sa prioritizovala ochrana našich detí – nielen pred vonkajšími hrozbami, ale aj pred nadmerným sledovaním a narušením ich súkromia. Možno je čas zamyslieť sa, či investovať milióny do kamerových systémov je tým najlepším riešením. Možno by sa oplatilo viac investovať do samotného vzdelávania a budovania bezpečného online prostredia.