V tomto texte boli použité materiály TASR.

Ľudstvo je už odpradávna pohrúžené do tajov vesmíru. Dnes, 25. júla si pripomíname veľkú udalosť v dejinách kozmonautiky. Svetlana Jevgenievna Savická, narodená 8. augusta 1948 v Moskve, sa zapísala do histórie kozmonautiky ako prvá žena, ktorá vystúpila do otvoreného vesmíru.

Tento prelomový výkon uskutočnila na deň presne pred štyridsiatimi rokmi, 25. júla 1984, čím si pripísala významné prvenstvo v oblasti vesmírneho výskumu.

Vášeň pre lietanie zdedila Savická po svojom otcovi, hrdinovi druhej svetovej vojny. Napriek počiatočným prekážkam sa nevzdala svojho sna. Ešte pred dovŕšením 17 rokov absolvovala neuveriteľných 450 zoskokov padákom, čím položila základy svojej budúcej kariéry.

Po ukončení štúdia na Moskovskom leteckom inštitúte v roku 1972 sa Savickej kariéra rozvíjala závratným tempom. Stala sa pilotkou-inštruktorkou a neskôr testovacím pilotom. Jej odbornosť podčiarkuje doktorát získaný na Moskovskej štátnej technickej univerzite.

Savická excelovala nielen vo vesmíre, ale aj na Zemi. Ako majsterka sveta v leteckej akrobacii z roku 1970 a držiteľka rýchlostného rekordu 2 683 km/h na stíhačke MiG-21 dokázala, že jej schopnosti nemajú hranice. Celkovo nazbierala úctyhodných 18 svetových rekordov.

Rok 1982 priniesol Savickej ďalší míľnik – stala sa druhou ženou vo vesmíre, 19 rokov po Valentine Tereškovovej, keď bola na palube vesmírnej lode Sojuz T-7.

O dva roky neskôr, počas svojho druhého letu, uskutočnila historický výstup do otvoreného vesmíru. Počas trojhodinovej vychádzky ako prvý človek vo vesmíre zvárala, spájkovala a striekala obrobky.

V čase výstupu do vesmíru mala 36 rokov, čo bol v tom čase tiež rekord. Do histórie sa tiež zapísala ako prvá žena, ktorá do vesmíru letela dva razy. Bola to však aj jej posledná vesmírna misia.

Hoci plánovaná čisto ženská misia v roku 1986 bola zrušená, Savická sa nenechala odradiť. V roku 1993 sa presunula do politiky, kde zastávala významné funkcie. Za svoje úspechy získala mnohé vyznamenania. Jej odkaz žije ďalej aj vo vesmíre – planétka 4118 Sveta, obiehajúca medzi Marsom a Jupiterom, nesie práve jej meno.

Príbeh Svetlany Savickej je inšpiratívnym svedectvom o odvahe, vytrvalosti a priekopníctve. Jej úspechy nielen posunuli hranice vesmírneho výskumu, ale aj otvorili dvere ďalším ženám v oblasti kozmonautiky.