V texte boli použité materiály TASR.

Neustále aj v roku 2024 sa objavujú správy o jeho existencii, aj keď ho nikto na vlastné oči nevidel a od roku 1936 je na listine vyhubených druhov. Vakovlk tasmánsky (tasmánsky tiger) je akousi legendou a jej realita začína naberať reálne kontúry. Oživenie vyhynutých druhov už nie je len témou sci-fi príbehov.

Vďaka pokroku v genetických technológiách vedci pracujú na tom, aby tieto zvieratá mohli znovu chodiť po Zemi. Výskumníci teraz tvrdia, že DNA, ktorú získali, je až na 99,9 % presná. Tento krok by mohol byť dôležitým medzníkom v snahe „odvyhynúť“ druhy, ktoré zmizli z našej planéty relatívne nedávno.

Vakovlk tasmánsky (Thylacinus cynocephalus) bol svojho času dominantným predátorom v Tasmánii. Hoci vzhľadom pripomínal psa alebo vlka bol to typický vačkovec príbuzný zvieratám ako sú koaly či kengury. Jeho vyhynutie spôsobil intenzívny lov keďže farmári verili, že napádal ich stáda. Posledný známy jedinec uhynul 7. septembra 1936 v zoologickej záhrade v Hobarte.

Vedci z americkej spoločnosti Colossal Biosciences teraz tvrdia, že vakovlk patrí medzi druhy, ktoré majú šancu na úspešné „vzkriesenie“. Podobné plány sa týkajú aj iných vyhynutých tvorov, ako srstnatých mamutov či vtákov druhu dodo. Tento ambiciózny projekt využíva moderné genetické nástroje na úpravu DNA a pokrok v oblasti reprodukcie.

Náročnosť rekonštrukcie genetického kódu

Väčšina podobných pokusov v minulosti zlyhala z dôvodu krehkosti DNA, ktorá sa časom degraduje. Vakovlk však vyhynul relatívne nedávno a to vedcom poskytuje výhodu. Múzeum v Melbourne napríklad uchováva už viac ako sto rokov starý exemplár vakovlka. Práve z neho odobrali vzorky a získali vzácnu sekvenciu DNA. Tá je až na drobné detaily totožná s originálom.

Podľa profesora Andrewa Paska z Melbournskej univerzity, ktorý vedie tento projekt, im tieto vzorky umožnia hlbšie pochopiť životné funkcie vakovlka. Pask verí, že výskum dokáže odhaliť ako tento druh vnímal okolitý svet a ako fungoval jeho mozog.

Pixabay

Náročná cesta k obnoveniu druhu

Získanie genetických informácií je avšak len prvým krokom. Colossal Biosciences plánuje využívať techniku úpravy génov na modifikáciu vakomyši hrubochvostej, ktorá je veľká asi ako škrečok. Chú tak vytvoriť zviera, ktoré sa bude čo najviac podobať tasmánskemu tigrovi.

Nie všetci však tento projekt podporujú. Niektorí odborníci a ochranári upozorňujú, že finančné prostriedky by sa mali skôr venovať záchrane súčasných ohrozených druhov, ako oživovaniu tých, ktoré už vyhynuli. Tvrdia, že v dnešnom narušenom prostredí by mohlo byť pre takéto druhy veľmi ťažké znovu prežiť.

Kritici tiež upozorňujú na technickú náročnosť takýchto projektov. Podľa niektorých vedcov je oživenie vyhynutých druhov v súčasnosti skôr vedeckou fikciou než reálnym cieľom. Iní však veria, že aj neúspešné pokusy by mohli priniesť nové poznatky. Tie by mali posunúť naše chápanie vývoja druhov a uchovávania genetického materiálu pre budúce generácie.