V texte boli použité materiály SITA.

Európske vlády stoja pred rozhodnutím, ktoré môže určiť bezpečnostnú politiku na dlhé roky. Najnovšia štúdia Nórskeho inštitútu pre medzinárodné záležitosti a konzultačnej spoločnosti Corisk upozorňuje, že pokračovanie vojenskej pomoci Ukrajine síce znamená vysoké náklady, no alternatíva by bola pre európske štáty ešte drahšia. Výpočty v dokumente naznačujú, že rozdiel sa môže pohybovať v stovkách miliárd dolárov.

Podľa štúdie by štyri roky vojenskej podpory Kyjevu stáli európske vlády medzi šesťstošiestimi až deväťstosedemdesiatimi dvoma miliardami dolárov. Autori porovnali tento scenár s možnosťou, že by Ukrajina v dôsledku nedostatočnej pomoci postupne prehrala. V takom prípade by náklady mohli dosiahnuť jeden celých štyri až jeden celých osem bilióna dolárov. Pre Európu by to znamenalo takmer dvojnásobnú finančnú záťaž.

Ak Ukrajina prehrá, Európa zaplatí až 1,8 bilióna dolárov

Dokument upozorňuje, že nedávny mierový plán predstavený administratívou prezidenta Donalda Trumpa ukazuje, prečo musí Európa prevziať iniciatívu v diplomatickom úsilí. Autori tvrdia, že Spojené štáty sa môžu v budúcnosti stiahnuť z rozsiahlej podpory Ukrajine a európske vlády musia preto počítať so scenárom, v ktorom pomoc z USA zostane minimálna. Štúdia preto modeluje situáciu, v ktorej Washington neposkytne zásadné zdroje.

Wikipedia.org/Aleksandr Markin/TASR/AP

Najdrahším scenárom je pomalé ruské víťazstvo. Európa by čelila masívnej utečeneckej vlne, ktorá by znamenala miliardové výdavky na integračné programy, sociálne služby a infraštruktúru. Milióny ľudí by opustili Ukrajinu a presúvali sa do krajín EÚ. Zároveň by Moskva získala strategickú výhodu a mohla by zamerať svoju pozornosť na ďalšie regióny. Arktída alebo Pobaltie by sa stali potenciálnymi ohniskami napätia, čo by nútilo NATO výrazne posilniť obranu svojich východných hraníc.

Výskumníci tvrdia, že ak by Európska únia dokázala zabezpečiť približne deväťstosedemdesiatdva miliárd dolárov počas štyroch rokov, Ukrajina by mala reálnu šancu dosiahnuť vojenské víťazstvo. V takom prípade by dlhodobé náklady na bezpečnosť klesli, pretože by sa odstránilo riziko ďalšej expanzie Ruska v regióne. Autori dodávajú, že prípadné víťazstvo Kyjeva by umožnilo postupné znižovanie rozsahu medzinárodnej pomoci.

Dokument preto kladie dôraz na jednoduchý záver. Európa si môže zvoliť medzi nákladnou, ale časovo obmedzenou podporou Ukrajiny alebo medzi dlhodobými a výrazne vyššími výdavkami, ktoré by prišli po ruskom víťazstve. Podľa autorov ide nielen o finančné rozhodnutie, ale aj o otázku stability, bezpečnosti a politickej budúcnosti celého kontinentu.