V texte boli použité materiály TASR.

Extrémne počasie sa v Európe stáva novou realitou rýchlejšie, než sa naň dokážu štáty pripraviť. Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy (ESABCC) upozorňuje, že Európska únia zatiaľ nedokáže dostatočne reagovať na rastúce riziká spojené s povodňami, suchom, horúčavami či rozsiahlymi požiarmi.

Podľa expertov je problémom najmä nedostatočná koordinácia medzi krajinami, pomalé investície a slabá pripravenosť infraštruktúry na nové klimatické podmienky.

Európa sa zároveň otepľuje rýchlejšie než ostatné kontinenty. Dáta Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) ukazujú, že práve európsky región patrí medzi najzraniteľnejšie voči extrémnym výkyvom počasia.

Ekonomické škody spôsobené extrémnymi javmi už dnes dosahujú približne 45 miliárd eur ročne, čo je niekoľkonásobne viac než v 80. rokoch minulého storočia. Rastúce náklady pritom nezasahujú len verejné rozpočty, ale aj energetiku, dopravu či poľnohospodárstvo.

Problémom nie sú len emisie, ale aj nepripravenosť

Európska únia dlhodobo patrí medzi lídrov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov. Podľa vedcov však samotné obmedzovanie emisií nestačí. Klimatické zmeny už totiž prebiehajú a ich dopady sú čoraz viditeľnejšie. Adaptácia na nové podmienky podľa ESABCC zaostáva za tempom, akým sa mení klíma.

Predseda poradnej rady Ottmar Edenhofer upozornil, že hlavným problémom je nedostatok súdržnosti a investícií. Bez systematickej prípravy môžu extrémne klimatické udalosti oslabiť konkurencieschopnosť európskej ekonomiky, zvýšiť bezpečnostné riziká a výrazne zaťažiť verejné financie. Odborníci preto odporúčajú, aby členské štáty začali plánovať infraštruktúru aj mestá s ohľadom na výrazne teplejšiu budúcnosť.

Európu čakajú vyššie teploty aj častejšie katastrofy

Podľa aktuálnych odhadov by sa priemerná globálna teplota mohla do konca storočia zvýšiť o 2,8 až 3,3 stupňa Celzia. Takýto scenár by znamenal častejšie extrémne horúčavy, intenzívnejšie dažde a vyššie riziko sucha. Odborníci preto odporúčajú napríklad obmedziť výstavbu v záplavových oblastiach, podporiť poľnohospodárov postihnutých suchom a navrhovať mestá tak, aby lepšie zvládali extrémne teploty.

Pixabay

Dôležitou súčasťou prípravy majú byť aj moderné systémy včasného varovania, ktoré dokážu minimalizovať škody a ochrániť obyvateľov pred náhlymi katastrofami. Práve rýchla reakcia sa podľa expertov stáva jedným z kľúčových faktorov v čase, keď extrémne počasie prichádza čoraz nepredvídateľnejšie.

Nová stratégia má prísť ešte tento rok

Európska komisia plánuje v priebehu roka predstaviť novú stratégiu zameranú na takzvanú klimatickú odolnosť. Impulzom boli najmä nedávne udalosti, ako ničivé povodne v Slovinsku v roku 2023, ktoré spôsobili škody vo výške približne 11 percent tamojšieho HDP, alebo historicky najhoršia sezóna lesných požiarov v Európe.

Najbližšie roky tak ukážu, či sa Európe podarí reagovať dostatočne rýchlo. Podľa vedcov totiž nejde len o environmentálnu otázku, ale aj o ekonomickú a bezpečnostnú výzvu, ktorá môže zásadne ovplyvniť fungovanie celého kontinentu.