V tomto texte boli použité materiály TASR.

Európska únia od roku 2026 zavedie nový mechanizmus na obmedzenie dovozu tovarov z krajín mimo Únie. Pôjde o tzv. uhlíkové clo, oficiálne známe ako mechanizmus uhlíkovej hranice (CBAM). Tento nástroj má znížiť emisie CO₂ tým, že vyrovná podmienky medzi domácimi producentmi a dovozcami, ktorí dnes často profitujú z voľnejších ekologických pravidiel mimo Európy. Odborníci však varujú, že aj keď má tento krok podporiť klimatické ciele EÚ, jeho reálne dôsledky môžu byť pre ekonomiky členských štátov, najmä tých východných, oveľa bolestivejšie než pre krajiny, proti ktorým má byť namierený.

Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda upozorňuje, že nové emisné povolenky na dovoz zásadne poškodia niektoré priemyselné sektory, zvýšia infláciu a môžu ohroziť tisíce pracovných miest. Ako uviedol na základe analýzy z odborného časopisu Energy Economics, „definitívne bolo uhlíkové clo schválené v máji 2023 ako súčasť balíka Fit for 55“.

Oceliarne a cementárne čaká pád

Dopady nového systému sa líšia podľa krajiny a odvetvia, no najväčší úder má zasiahnuť energeticky náročné odvetvia – najmä výrobu ocele, cementu a hnojív. Podľa spomínanej analýzy by produkcia cementu v Česku mohla klesnúť o približne 15 %, zatiaľ čo výroba ocele až o 20 %. Situácia na Slovensku však vyzerá ešte dramatickejšie.  Kovanda upozorňuje, že domáca produkcia ocele by mohla poklesnúť až o 55 %.

„To bude mať nepriaznivý vplyv na zamestnanosť v daných sektoroch,“ dodáva ekonóm. Zasiahnuté by mohlo byť aj Maďarsko, kde sa očakáva prepad výroby hnojív o viac než 40 %. Takéto zmeny by podľa neho nevyhnutne znamenali tlak na rast cien, pretože drahšie suroviny a materiály sa premietnu do celého dodávateľského reťazca, od stavebníctva až po poľnohospodársku produkciu.

Freepik

Drahšie bývanie, potraviny aj letenky

Zavedenie uhlíkového cla neovplyvní len výrobu, ale aj bežný život spotrebiteľov. Kovanda upozorňuje, že rast cien vstupov sa prejaví v zdražení bývania, potravín či leteniek, keďže letecká doprava aj jej infraštruktúra sú výrazne závislé od ocele a cementu. „Nové povolenky na dovoz podporia inflačné tlaky, ktoré budú v uvedených krajinách silnieť pre drahšiu výstavbu nehnuteľností či poľnohospodársku výrobu,“ vysvetľuje.

Podľa ekonóma sa tak paradoxne naplní scenár, v ktorom opatrenie namierené proti krajinám mimo EÚ zasiahne predovšetkým samotné členské štáty, najmä tie s nižšou životnou úrovňou a menej modernizovaným priemyslom.

Koniec bezplatných emisných povoleniek ešte zhorší situáciu

Zavedenie uhlíkového cla bude zároveň sprevádzať postupné ukončenie prideľovania bezplatných emisných povoleniek v rámci systému ETS 1. Tento krok, podľa Kovandu, ešte zvýši cenu povoleniek a tým aj náklady firiem. „Ukončenie prideľovania povoleniek EÚ ETS 1 zadarmo bude tlačiť cenu týchto povoleniek nahor, čo zasiahne najmä krajiny východnej časti EÚ, ktoré sú všeobecne chudobnejšie a stále si so sebou tiahnu záťaž energeticky nehospodárnej priemyselnej výroby z doby socializmu pred pádom železnej opony,“ upozorňuje.

Ekonóm tak pripomína, že hoci sa EÚ snaží o zníženie emisií a férové podmienky v globálnom obchode, riziko straty konkurencieschopnosti európskeho priemyslu je reálne. Pre Slovensko, ktoré je stále silno závislé od energeticky náročných odvetví, môže byť tento krok bolestivým testom odolnosti ekonomiky aj schopnosti prispôsobiť sa novej ére uhlíkovej politiky.