V tomto texte boli použité materiály TASR.

Európska únia spúšťa ambiciózny plán, ktorého cieľom je posilniť európsku suverenitu v oblasti umelej inteligencie. Brusel vyzval firmy z kľúčových odvetví, aby začali uprednostňovať technológie a nástroje AI vyvinuté priamo v Európe. Ide o strategickú snahu znížiť závislosť od amerických a čínskych gigantov, ako sú OpenAI, Google či Baidu, ktorí v súčasnosti dominujú globálnemu trhu.

Miliarda eur na rozvoj európskej AI

Európska komisia oznámila, že na podporu domácich riešení umelej inteligencie mobilizuje jednu miliardu eur. Väčšina prostriedkov pochádza z výskumného programu Horizont Európa a má smerovať do odvetví ako farmaceutický priemysel, energetika, doprava či obrana. Financie pokryjú vývoj špecializovaných modelov umelej inteligencie, autonómnych vozidiel, diagnostických centier pre detekciu rakoviny a infraštruktúru na spracovanie veľkých dát.

Brusel zároveň pripravuje výstavbu tzv. „gigatovární AI“, ktoré majú výrazne zvýšiť výpočtovú kapacitu a znížiť závislosť od zahraničných dátových centier. Ide o súčasť širšej stratégie, ktorá má v priebehu nasledujúcich rokov z Európy urobiť technologicky sebestačný kontinent.

Unsplash/Guillaume Périgois/Bing Image Creator

Cieľ: 75 % firiem s AI do roku 2030

Podľa eurokomisárky pre technológie Henny Virkkunenovej využívalo umelú inteligenciu v roku 2024 len 13 % európskych podnikov. Komisia chce tento podiel zvýšiť až na 75 % do roku 2030. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zdôraznila, že „budúcnosť umelej inteligencie sa musí tvoriť v Európe“.

Nové financovanie má pomôcť aj startupom a výskumným centrám, ktoré sa zameriavajú na vývoj generatívnych modelov, spracovanie jazyka, medicínske zobrazovanie či automatizáciu v priemysle.

Menej závislosti od cudzích hráčov

Podľa Bruselu predstavuje závislosť od zahraničných AI systémov a infraštruktúry bezpečnostné riziko. Európska komisia varuje, že „externá závislosť od zahraničnej AI môže byť zneužitá ako zbraň“, čo by ohrozilo dodávateľské reťazce aj kritické sektory. Cieľom preto nie je len ekonomická nezávislosť, ale aj ochrana dát a posilnenie kybernetickej bezpečnosti.

Virkkunenová dodala, že firmy by mali „všade, kde je to možné, uprednostňovať európske riešenia“. Hoci to podľa nej nebude jednoduché, ide o nevyhnutný krok, ak chce Európa dobehnúť technologický náskok USA a Číny.