Desatinné znamienka sú najmenej o 150 rokov staršie, ako historici pôvodne predpokladali, naznačujú to novoobjavené poznámky talianskeho kupca z 15. storočia. TASR informuje na základe článku servera Live Science.

Desatinné znamienka sú praktickým spôsobom zaznamenávania čísel, ktorý v porovnaní so zlomkami umožňuje jednoduché zaznamenávanie napr. desatín, stotín či tisícin. Niektoré verzie desatinných čísel sú známe už z desiateho storočia z Damasku alebo z 13. storočia z Číny.

Systém záznamu desatinných čísel sa ustálil až v roku 1593 vďaka práci nemeckého matematika Krištofa Clavia, ktorý ich použil v astronomickej práci. Nový výskum však teraz naznačuje, že Clavius vychádzal zo staršej štúdie prác benátskeho kupca Jána Blanchina, ktorý sa od roku 1441 do roku 1450 venoval astrológii.

Objav sa podaril kanadskému matematikovi Glenovi Van Brummelenovi z Trinity Western University počas toho, ako viedol stredoškolský matematický tábor.

„Pamätám si, ako som s počítačom pobehoval hore-dolu po chodbách ubytovne, hľadal som niekoho, kto ešte nespí, a vykrikoval som: ‚Pozrite sa, pozrite sa! Tento týpek používal desatinné znamienka v 40. rokoch 15. storočia!‘,“ povedal Van Brummelen pre portál Nature News.

Myšlienka delenia celých čísel na menšie celky je prastará, matematici až do stredoveku však väčšinou používali zlomky. Používanie desatinných čísel bolo doménou astronómov, no tí nepoužívali desiatkovú, ale šesťdesiatkovú sústavu, ktorá vznikla rozdelením 360-stupňového kruhu na 60 minút a každú minútu bolo ďalej možné rozdeliť na 60 sekúnd.

Matematici príležitostne používali zápisy pripomínajúce moderný zápis desatinných čísel (pomocou bodiek a čiarok), uviedol Van Brummelen v štúdii zverejnenej v žurnále Historia Mathematica. Jednotliví matematici však používali rôzne systémy zápisu, ktoré si vzájomne neodovzdávali.

Van Brummelen v štúdii uvádza, že pokus o identifikáciu prvého desatinného znamienka sa môže javiť ako nemožný, určenie prvého použitia desatinnej bodky je jednoduchšie. Van Brummelen uvádza, že je ním dielo s názvom „Tabulae primi mobilis B“ o výpočte súradníc nebeských objektov. Blanchinus sa stal správcom v rodine d’Esteovcov, ktorá vládla v Benátkach, a vypracovával pre ňu horoskopy. Niektoré tabuľky v jeho dielach obsahujú zápis desatinných čísel s bodkou v tej istej podobe, v akej ho poznáme aj dnes z anglofónnych zápisov. V Európe sa vo všeobecnosti používa desatinná čiarka.

Spôsob zápisu sa pomaly šíril, Clavius pravdepodobne poznal Blanchinove práce, uvádza José Chabás z Universitat Pompeu Fabra (UPF) v Barcelone. Autori vychádzajúci z Claviusa následne prebrali spôsob jeho zápisu s desatinnou bodkou, ktorý začiatkom 17. storočia ustálil škótsky vynálezca logaritmov John Napier.