Šírenie ochorení spôsobených extrémnymi výkyvmi počasia je vážnym problémom. Najmä v menej rozvinutých krajinách, kde patrí medzi hlavné príčiny úmrtí detí. Klimatické zmeny, ktoré so sebou prinášajú častejšie záplavy a dlhé obdobia sucha, tento trend len posilňujú.

Nová štúdia publikovaná v Environmental Research Letters predstavuje spôsob, ako predvídať riziko takýchto hnačkových epidémií pomocou umelej inteligencie. Umožňuje to zdravotným systémom pripraviť sa s niekoľkotýždňovým alebo dokonca mesačným predstihom a potenciálne tak zachrániť životy.

Tím výskumníkov pod vedením profesora Amira Sapkotu z Univerzity v Marylande pracoval s rôznorodými dátami. Pokračoval od teploty a zrážok cez historickú mieru výskytu ochorení až po klimatické fenomény ako El Niño. Taktiež aj skúmal ako tieto faktory ovplyvňujú riziko hnačkových ochorení.

Štúdia realizovaná v Nepále, Taiwane a Vietname, využívala dáta z rokov 2000 až 2019, ktoré vedci spracovali pomocou AI modelov. Dokázali tým predpovedať riziko epidémií na úrovni jednotlivých oblastí v predstihu niekoľkých týždňov či mesiacov.  Na túto tému poukázal portál Phys.org.

Aj keď sa štúdia zameriavala na Áziu, jej autori zdôrazňujú, že získané poznatky môžu byť užitočné aj pre ďalšie regióny, predovšetkým tie, kde chýba prístup k pitnej vode a sanitárnym systémom.

Vedúci autor Raul Curz-Cano z Indiana University dodal, že model môže byť aplikovateľný v rôznych oblastiach sveta, kde sú komunity vystavené podobným rizikám a majú limitovaný prístup k základnej infraštruktúre.

swiftsciencewriting/Pixabay

Umelá inteligencia ako nástroj prevencie

Sapkota verí, že tento výskum predstavuje prvý krok k vytvoreniu presnejších prediktívnych modelov, ktoré môžu včas varovať pred zdravotnými rizikami spojenými s klimatickými zmenami. Výhodou umelej inteligencie je jej schopnosť pracovať s obrovskými súbormi údajov, čo môže postupom času viesť k ešte efektívnejším systémom včasného varovania.

Štúdiu realizoval multidisciplinárny tím odborníkov z oblasti atmosférických vied, epidemiológie, vodných zdrojov a verejného zdravia. Medzi zapojené inštitúcie patrili University of Maryland, Indiana University, výskumné inštitúcie v Nepále, Hue University of Medicine and Pharmacy vo Vietname a ďalšie partnerské univerzity z Európy a Ázie.