Ľudstvo už dlho potrebuje energetickú revolúciu, ktorá by sa postarala o čistejší spôsob výroby elektrickej energie pre celý svet. Zahodiť fosílne palivá ale nie je vôbec jednoduché, no výrazné zmeny môžeme badať v jednom z najväčších priemyslov. Automobily sa vzdávajú spaľovacích motorov a prechádzajú na elektrický pohon, čo môže mať podľa nových výskumov katastrofický vplyv na životné prostredie.

Sleduj Fontech aj na sociálnych sieťach!

FacebookInstagramYouTube

Časy starých naftových a benzínových motorov sa pomaly chýlia ku koncu a už aj tie najväčšie automobilky sveta prechádzajú na „čistejší“ elektrický pohon. Hoci sa môže zdať, že je tento nápad tým správnym krokom vpred, pretože taký elektromobil predsa len neprodukuje žiadne emisie, skutočnosť je podľa najnovšej štúdie zo Sydney odlišná.

Kľúčová časť elektromobilov môže spôsobiť vážne problémy

V snahe prejsť čiste na elektrinu sa musí zmeniť aj spôsob jej ukladania, teda batérie, ktoré budú vyrábané v omnoho väčšom množstve, k čomu bude potrebné zvýšenie ťažby rôznych kovov.

Takáto ťažba už teraz dokáže napáchať obrovské škody na prírode a s rozšírením elektromobilov by sa kvôli ich batériám museli otvárať nové ťažobné bane, a to aj na miestach, kde by navždy poznačili životné prostredie. Podobne ako smartfóny vyžadujú rôzne kovy, lítium-iónové batérie taktiež potrebujú okrem lítia aj kobalt, mangán a nikel, informuje Gizmodo.

Celkovo bude k elektrifikácii potrebných až 14 vzácnych kovov, bez ktorých nebude možné využívať batérie v elektromobiloch alebo získavať energiu zo slnečných panelov. S rozširujúcim sa automobilovým priemyslom a prechodom k elektromobilom bude dopyt po týchto vzácnych kovoch rásť.

Ľudstvo však má byť limitované Parížskou dohodou, ktorá hovorí o znížení teploty na Zemi o 1,5 °C, a to práve prechodom na obnoviteľné zdroje energie do roku 2050. Tento ambiciózny plán sa však nezaobíde bez istých obetí, medzi ktoré bude patriť vyššia ťažba potrebných surovín.

Nenechaj si ujsť
Elektromobily ako súčasť každodenného života. Čo však bude s ich odpadom?

Do polovice tohto storočia majú byť automobily, autobusy a ďalšie dopravné prostriedky buď čiste na elektrický pohon alebo budú vybavené hybridným pohonom. Takáto predstava by mohla potešiť aj zástupcov Greenpeace, no pokiaľ sa na to pozrieme z iného uhla pohľadu, celý plán môže stroskotať už o pár desiatok rokov.

Materiály ako neodym či dysprosium presiahnu súčasnú ťažobnú kapacitu už v roku 2022 a to isté bude v roku 2030 platiť pre kobalt a nikel. Tellurium bude naplno vyťažené medzi rokmi 2020 až 2030.

Neskôr však prídu ďalšie problémy, keď ľudstvo vyčerpá doterajšie zásoby kobaltu a v polovici 21. storočia bude využívať až 86 % známych zdrojov lítia. Kvôli tomu sa tak budú musieť otvoriť nové ložiská, kde sa spustí ďalšia ťažba, aby bol uspokojený dopyt po produktoch na „čistú“ elektrickú energiu, informuje Wired. Taký kobalt sa až zo 60 % ťaží v africkom Kongu, ktorý je jednou z najznečistenejších krajín sveta, kde sa ťažké kovy dostávajú do pôdy, vody a vzduchu. V ťažobných baniach pritom zväčša pracujú deti, ktoré sú od mala vystavované týmto extrémnym podmienkam.

Výrazný vplyv majú aj tepelné elektrárne

Situáciu si už uvedomuje aj Tesla, jeden z najväčších producentov elektromobilov súčasnosti. Spoločnosť začala rozvíjať svoj plán pre recykláciu batérií, v ktorom chce z výrobného odpadu a použitých akumulátorov získavať späť potrebné vzácne kovy. To je však len zlomok vplyvu elektromobilov na životné prostredie, pretože veľký dopad naň majú aj elektrárne, ktoré musia elektrickú energiu pre nich vyrobiť. S rozšírením nabíjacích staníc a väčším počtom týchto áut bude potrebné produkovať viac elektriny, kvôli čomu budú kladené vyššie požiadavky na elektrárne.

Mnoho krajín sa pritom stále spolieha na tepelné elektrárne, ktoré pri výrobe elektriny spaľujú uhlie. Hoci rastie počet veterných turbín a ekologickejších zdrojov elektriny, vplyv tepelných elektrární na životné prostredie nie je nezanedbateľný. Viaceré štáty EÚ majú pristúpiť k postupnému odstaveniu týchto elektrární, no prejsť na iný spôsob výroby elektriny nebude jednoduché.

Podľa tejto mapy je v Európe stále veľké množstvo tepelných elektrární, ktoré významne ovplyvňujú životné prostredie. Ľudstvo tak urýchlene potrebuje veľkú zmenu, ktorá by vyriešila klimatické zmeny a nepriniesla ešte horšie následky.

O autorovi
Matúš Mitro
Milovník nových technológií, obzvlášť tých zo sveta smartfónov, ktoré mu učarovali už poriadne dávno. Má rád dobrú hudbu, nepohrdne kvalitným filmom, ale ani debatou o rôznych inováciách.