Ak chce ľudstvo zachrániť planétu, musí využívať zdroje, ktoré sú mu (v princípe) dané zadarmo. Slnečná a veterná energia si, prirodzene, pýtajú drahé zariadenia na premenu slnečných lúčov či vetra na elektrinu, no aj tu už technológia pokročila na neuveriteľnú úroveň. Dôkazom je materiál, ktorí vyvinuli vedci v Spojenom kráľovstve. O téme informoval portál Geographical.

Perovskit náš každodenný

Desaťročie výskumu v špecializovanom robotickom laboratóriu Oxfordskej univerzity prinieslo svoje ovocie. Tím vedcov pod vedením profesora Henryho Snaitha vyvinul revolučný materiál na báze perovskitu, ktorý môže zásadne zmeniť spôsob, akým získavame energiu zo Slnka.

Nový ultra tenký materiál prekonáva tradičné kremíkové solárne panely nielen svojou minimálnou hrúbkou, ale aj pozoruhodnou účinnosťou. S hrúbkou len mierne presahujúcou jeden mikrometer je približne 150-krát tenší než bežné kremíkové doštičky, no napriek tomu dosahuje vyššiu účinnosť.

Vyrovnáva kremík

Japonský Národný inštitút pre pokročilú priemyselnú vedu a technológiu (AIST) potvrdil, že účinnosť materiálu presahuje 27 %, čo sa blíži k výkonu tradičných kremíkových materiálov.

„Počas piatich rokov experimentovania sme zvýšili účinnosť premeny energie z približne 6 % na viac ako 27 %, čo sa blíži limitom dnešných jednovrstvových fotovoltaických zariadení,“ uviedol Shuaifeng Hu z Fyzikálneho ústavu Oxfordskej univerzity v tlačovej správe.

Inovatívna technológia kombinuje viacero vrstiev absorbujúcich svetlo do jednej solárnej bunky, čo vedie k efektívnejšiemu zachytávaniu slnečného žiarenia. „Použitím nových materiálov, ktoré možno aplikovať ako povlak, sme ukázali, že môžeme napodobniť a dokonca prekonať výkon kremíka, a zároveň získať flexibilitu,“ zdôraznil Dr Junke Wang.

Neuveriteľne plastický

Práve flexibilita a všestrannosť sú kľúčovými vlastnosťami nového materiálu. Jeho tenká a ohybná štruktúra umožňuje aplikáciu na rôzne povrchy, od batohov cez automobily až po mobilné telefóny.

Wang si predstavuje budúcnosť, kde „perovskitové povlaky budú aplikované na širšie spektrum povrchov, kde budú generovať lacnú solárnu energiu – napríklad na strechy áut a budov, alebo dokonca na zadné strany mobilných telefónov“.

Tento prevratný vývoj môže významne prispieť k ďalšiemu znižovaniu nákladov na solárnu energiu. Od roku 2010 klesla globálna priemerná cena solárnej elektriny o takmer 90 %, čím sa stala výrazne lacnejšou než elektrina z fosílnych palív. Nová technológia by mohla viesť k ďalším úsporám vďaka zníženiu potreby kremíkových panelov a špeciálne budovaných solárnych fariem.

Vďaka týmto vlastnostiam má nový materiál potenciál významne podporiť rozvoj udržateľnej energetiky a jej širšie využitie. Budúcnosť solárnej energie sa tak javí svetlejšia než kedykoľvek predtým.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú