Milióny ľudí dnes nosia na rukách inteligentné hodinky a iné „wearables“ z rôznych dôvodov. Niekomu vyhovuje prečítať si notifikáciu z mobilu doslova na ruke, iného bavia zdravotné funkcie a ďalší si prostredníctvom hodiniek strážil svoj stres.

Podľa novej holandskej štúdie však väčšina ľudí z poslednej menovanej skupiny žije v ilúzii, pretože medzi tým, čo ukazujú senzory a tým, ako sa človek naozaj cíti, prakticky neexistuje súvislosť. Autori výskumu hovoria dokonca o „takmer nulovej“ korelácii a odporúčajú, aby sa používatelia nespoliehali na tieto zariadenia ako na seriózny zdravotnícky nástroj. Na tieto zistenia upozornil portál TechSpot.

Totálne nepresné

Do trojmesačného sledovania sa zapojilo 800 dospelých, ktorí nosili náramky Garmin Vivosmart 4. Účastníci štyrikrát denne hlásili, ako veľmi sú vystresovaní, unavení alebo ospalí. Potom vedci porovnali tieto subjektívne odpovede s údajmi zo zariadení. Výsledok bol pre nositeľnú elektroniku neúprosný.

Žiadnemu z účastníkov nesedel „stress score“ z hodiniek s tým, čo reálne prežíval. Štvrtina ľudí dokonca uvádzala presný opak toho, čo im zariadenie nameralo. Cítili sa napríklad pokojne, keď hodinky signalizovali vysoký stres, alebo naopak.

FonTech

Spoluautor štúdie Eiko Fried priznal, že výsledky ho neprekvapili. Garmin totiž meria srdcovú frekvenciu, ktorá s prežívanými emóciami nesúvisí tak, ako si mnohí myslia. „Tep sa zvýši rovnako pri s*xuálnom vzrušení aj pri hneve,“ vysvetlil. Preto podľa neho nie je rozumné riadiť svoj život len podľa čísel na displeji, pretože ide o spotrebiteľský produkt, nie o certifikované zdravotnícke zariadenie.

Aj ďalšia zbytočnosť zlyhala

Vedci sa pozreli aj na inú, tak trochu podobne kurióznu funkciu „body battery“, ktorá má hodnotiť fyzickú únavu. Vzťah medzi týmto skóre a tým, ako sa ľudia cítili, bol síce o niečo viac korelujúci než pri strese, no stále príliš slabý na to, aby mal praktický význam. Garmin pritom nezverejňuje, ako presne algoritmus funguje, ale podľa odborníkov ide pravdepodobne o kombináciu pulzových údajov a sledovania pohybovej aktivity.

Zariadenia však neodišli zo štúdie úplne s hanbou. Ako ukázali dáta, v oblasti merania spánku si viedli lepšie. Dokázali relatívne presne určiť dĺžku spánku, hoci na druhej strane, nedokázali spoľahlivo odhadnúť, ako oddýchnuto sa človek cíti po prebudení. Práve tieto údaje by však v budúcnosti mohli poslúžiť vývojárom na vytvorenie „varovného systému“ pre depresívne stavy. Hodinky by mohli užívateľov upozorniť, keď hrozí nástup epizódy, aby mohli včas zasiahnuť alebo vyhľadať vhodnú pomoc.

Ako dodáva výskumníčka z Univerzity v Manchestri Margarita Panayiotou, nositeľné zariadenia môžu poskytnúť cenné pohľady do emócií a skúseností človeka, no je kľúčové chápať ich možnosti aj limity. Inými slovami, nepotrebuješ hodinky na to, aby si zistil, že si v strese.

Čítajte viac z kategórie: Novinky