Zákon proti bykrokracii oficiálne vstúpil na Slovensku do platnosti 1. septembra 2018. Občania ani podnikatelia nemusia nosiť na úrady napríklad výpisy z obchodného a živnostenského registra, listy vlastníctva či kópiu z katastrálnej mapy. Všetko po novom zastrešuje portál OverSi a zjednodušuje tak plejádu formalít. 

Sleduj Fontech aj na sociálnych sieťach!

FacebookInstagramYouTube

Viac o tomto projekte a celkovo o informatizácii či zjednodušení byrokracie na Slovensku sme sa rozprávali s Michalom Ševčíkom z DXC Technology. Je Slovensko schopné vytvoriť správne a férovo fungujúci štát, ktorý zjednodušuje život ľuďom pomocou technológií?

V rozhovore sa okrem iného dozvieš:
  • Ako prebieha implementácia technológií a pracovný tím, ktorý pracuje na zjednodušení byrokracie;
  • Z čoho Slovensko financovalo projekt;
  • Ktoré oblasti by ešte mohli prejst byrokratickou revolúciou na Slovensku a aká novinka čaká študentov;
  • Či už boli nejaké podnety od občanov na úradníkov, ktorí neoprávnene požadovali dokumenty;
Ako spoločnosť ste sa podieľali na implementácii tzv. “zákona proti byrokracii”, ako vnímate tento zákon a vlastne aj jeho implementáciu?   

Zákon proti byrokracii je prvým viditeľným krokom pre uplatnenie zásady „Jedenkrát a dosť“ v praxi. Jeho implementácia prináša reálne zníženie administratívnej záťaže občanov a podnikateľov pri komunikácii s úradmi verejnej správy. Prenáša zodpovednosť a povinnosť dokladovania výpisov pri vybavovaní s úradmi z občana na zamestnancov verejnej správy.

Za týmto účelom Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (UPPVII) spustil realizáciu projektu na implementáciu antibyrokratického portálu OverSi. Tento portál umožňuje zamestnancom verejnej správy napĺňať povinnosti vyplývajúce zo zákona proti byrokracii. 

Nie menej dôležitým cieľom celého projektu je aj zníženie objemu tlače papierových výpisov. Pracovník orgánu verejnej moci (OVM) má možnosť cez portál nahliadnuť do výpisu a overiť si vizuálne potrebné údaje. Ak to nestačí, je možné potrebný výpis skonvertovať do elektronickej podoby. Tlačenie dokumentov v papierovej forme je až tretia, najmenej preferovaná možnosť. Ak sa podarí v praxi presadiť preferenciu ukladania dokumentov v elektronickej forme, bude mať tento projekt priaznivý ekologický a environmentálny prínos – úspora približne 1 mil. papierových výpisov ročne.

Kto stojí za návrhom zákona proti byrokracii či zriadením príslušných webových stránok? 

Predkladateľom zákona proti byrokracii je UPPVII, ktorý je zároveň aj zriaďovateľom oboch kľúčových portálov – oversi.gov.sk a tiež stopbyrokacii.sk.

Na návrhu portálu OverSi naša spoločnosť DXC Technology úzko spolupracovala s ľuďmi z UPPVII. Kľúčovou požiadavkou pre úspech, ktorá zohrala veľkú rolu, bolo, aby bol portál jednoduchý, intuitívny a zrozumiteľný. Využívajú ho tisícky úradníkov. Preto sme používateľskú skúsenosť s portálom otestovali pomocou slovenského start-upu, ktorý sa venuje crowdtestingu, čiže testovaniu riešenia za pomoci veľkého množstva rôznorodých ľudí, ktorí reprezentujú úradníkov. Následne sme testovali portál za pomoci samotných úradníkov.

Verejnosť sa do bezprostredného kontaktu s OverSi dostať nemôže, pre ňu je určený portál Stopbyrokracii.sk. Na tomto portáli sa môže verejnosť aj úradníci dozvedieť viac o ich právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmien, ktoré do života zaviedol zákon proti byrokracii.

Z čoho bol celý projekt financovaný?

Projekt bol financovaný zo štátneho rozpočtu, zhodnocovali sa však aj výsledky predchádzajúcich investícií z európskych štrukturálnych fondov, keďže projekt bol postavený ako rozšírenie už existujúcich informačných systémov vrátane CSRÚ, používaného na dátovú integráciu inštitúcii štátnej a verejnej správy. Bol nasadený do vládneho cloudu tak, aby toto riešenie bolo rýchle a flexibilné a zároveň, aby zbytočne neplytvalo miestom a zdrojmi. A projekt OverSi je postavený ako portál nad údajmi z CSRU.

Treba zvýrazniť, že toto je typ projektu, pri ktorom sa investované prostriedky veľmi rýchlo vrátia. Jeho implementácia priniesla reálne urýchlenie procesu vybavovania na úradoch a komunikácie s úradmi verejnej správy pre občanov. Ľudia už nemusia prácne sami zháňať a dokladovať potvrdenia a výpisy, ale bezprostredne a priamo na jednom mieste vybavia, čo potrebujú.

Úspora času aj nákladov pre občanov (napr. cestovanie za potvrdeniami a výpismi po Slovensku, poplatky za rôzne potvrdenia a výpisy a pod.) je značná. Prieskum z roku 2017 uvádza, že občania a podnikatelia doručili na úrady viac ako 1 mil. výpisov a pri ich získavaní strávili vyše 620 tis. hodín. Na základe tejto štatistiky je očakávaná úspora nákladov (za správne poplatky a cestovné náklady) a času pre občanov v objeme 13 mil. euro a vyše 600 tis. hodín za rok. Údaje vyplývajú z doložky vplyvov zákona proti byrokracii.  

V roku 2019 sa k výpisom z listov vlastníctva či katastra nehnuteľností majú pridať aj ďalšie, akými sú napríklad potvrdenia o návšteve školy či potvrdenia o nedoplatkoch. V akom štádiu sa konkrétne nachádzajú a kedy dôjde k ich spusteniu, prípadne sú naplánované aj ďalšie oblasti, v ktorých by mohlo dôjsť k takémuto uľahčeniu pre občanov?  

Ako ste povedali, novela zákona proti byrokracii má za cieľ v tomto roku spustiť tzv. druhú vlnu znižovania administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb. Novela zákona bola 17. apríla schválená Vládou SR. Ďalším krokom je schválenie novely zákona v Národnej rade SR.

Od septembra 2019 by už fyzické osoby ani právnické osoby nemali orgánom verejnej moci predkladať  v listinnej podobe potvrdenia o návšteve školy a výpisy z registrov nadácií, občianskych združení, neinvestičných fondov, neziskových organizácií a organizácií s medzinárodným prvkom. Od decembra 2019 k nim pribudnú aj potvrdenia o daňových nedoplatkoch, potvrdenia o nedoplatkoch na sociálnom poistení, potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení.

So Sociálnou poisťovňou ešte prebieha intenzívna diskusia o riešení ohľadom potvrdení o dávkach nemocenského a dôchodkového poistenia. Rád by som však zdôraznil, že realizácia portálu OverSi je len prvým krokom. Občania majú menej povinností, ale úradníci ich majú o niečo viac. Aj preto koncept predpokladá v ďalšom kroku nasadenie integrácie medzi agendovými systémami a príslušnými registrami.

Táto integrácia v konečnom dôsledku odľahčí nielen občanov, ale aj pracovníkov úradov pri spracovávaní rôznych výpisov a potvrdení. Tí zamestnanci verejnej správy, ktorí disponujú štandardným agendovým informačným systémom to už nebudú musieť hľadať na portáli, ale informácia sa im automaticky uloží a pripadne aj spracuje v ich agendovom systéme.

Zobraziť celú galériu (3)
Pixabay (úprava redakcie)

Ako dlho trvá proces zabezpečenia toho, aby už napríklad študenti nemuseli nosiť potvrdenia o návšteve školy? Ide o čisto technologické záležitosti, alebo sú nutné aj iné, napríklad právne, legislatívne a podobné opatrenia?   

Možno trochu paradoxne nehovoríme najmä o technologickej výzve, hoci využívame najnovšie technológie a prístupy, ale skôr ide o organizačnú, legislatívnu a plánovaciu výzvu.

Pomôžem si príkladom z minulého roku, keď sme spúšťali portál OverSi. Ako prvá prebiehala príprava legislatívy. S prácami začal UPPVII koncom leta 2017. Pôvodným zámerom bolo novelizovať zákon o správnom konaní. Rozsah zmien bol však taký veľký, že si nakoniec vyžiadal prípravu nového samostatného zákona. Ten bol schválený v Národnej rade SR až 15. mája 2018. Legislatívna príprava trvala viac ako 9 mesiacov.

Samotný projekt bol spustený až po schválení zákona v máji 2018, takže na vývoj portálu, jeho riadne otestovanie, komunikovanie s orgánmi verejnej moci, zozbieranie údajov, nastavenie a vyškolenie garantov a používateľov sme mali zhruba 3 a pol mesiaca. A keďže väčšina tohto času pripadla na letné dovolenkové obdobie, tak sme sa museli pripravovať a plánovať vopred, inak by sme to nemohli stihnúť. Projekt sme rozdelili na tri hlavne oblasti, a to, vývoj portálu, integračne práce s poskytovateľmi údajov a predovšetkým intenzívnu komunikáciu s orgánmi verejnej moci, ktorých je celkovo viac ako 7.000.

Osobnú komunikáciu sme zacielili na 40 najväčších konzumentov výpisov. U nich sa predpokladala najväčšia zmena procesov, pracovných postupov, metodík, tlačív, webových stránok, … 

Podobná výzva nás čaká aj tento rok. Z hľadiska termínov na tom určite nebudeme lepšie. Pribudnú nám noví konzumenti, nové OVM, ktoré bude potrebné pripojiť na portál OverSi a tiež ďalší používatelia, ktorých bude potrebné vyškoliť a naučiť používať portál OverSi. Pribudnú tiež noví poskytovatelia údajov a viaceré existujúce integračné rozhrania bude potrebné prispôsobiť novým požiadavkám. Najväčšou výzvou je opäť príprava legislatívy, vrátane zabezpečenia súladu s GDPR (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov). 

Bude potrebné prispôsobiť procesy. Napríklad dnes potvrdenia vydávajú školy. V budúcnosti by ich malo vydávať Ministerstvo školstva SR. Výzvou je načasovanie zberu údajov o študentoch a tiež ich kvalita.

Navyše radi by sme spolu s UPPVII priniesli niečo nové. Chceli by sme v praxi overiť koncept tzv. mojich údajov v praxi. Pripraviť mobilnú aplikáciu, ktorá bude občanom a podnikateľom umožňovať prístup k všetkým údajom, ktoré sú o ňom evidované vo verejných informačných systémoch. Identitu používateľa aplikácie chceme overovať pomocou konceptu mobilného eID.

Aplikácia bude prepojená z CSRÚ kvôli prístupu k údajom. Umožní používateľovi zobraziť potvrdenie o návšteve školy, resp. zdieľať potvrdenie s treťou stranou, napríklad s dopravným podnikom alebo reklamovať chybné údaje. Tento koncept tiež prináša viacero legislatívnych otázok, najmä v súvislosti s ochranou osobných údajov, ktoré bude potrebné zodpovedať.

Ako vyzerá tím, ktorý má na starosti zrušenie napríklad spomínaných potvrdení o návšteve školy? Koľko ľudí ho tvorí a čo je ich hlavnou čiinnosťou, aby sa dospelo k úspešnému koncu ? 

Projektový tím ma niekoľko desiatok ľudí a skladá sa z menších tímov, z ktorých každý má svoju nezastupiteľnú úlohu.

Prvým tímom bola skupina ľudí, ktorá pripravovala legislatívne zmeny. Boli na úplnom začiatku projektu. Boli to väčšinou ľudia z UPPVII alebo ich externí spolupracovníci. Veľmi intenzívne spolupracovali s legislatívcami od poskytovateľov údajov, to znamená s ľuďmi z Generálnej prokuratúry SR, z Úradu geodézie, kartografie a katastra SR či zo Štatistického úradu SR.

Neskôr nastúpil implementačný tím. Úspešne sa nám podarilo aplikovať tzv. agilný prístup, čo v projektoch pre štátnu správu je stále veľmi zriedkavé. Na začiatku projektu sme behom pár týždňov pripravili koncepciu systému. Potom sme každé dva týždne niektorú časť detailne analyzovali a rovno aj naprogramovali, otestovali a nasadili. Toto sme opakovali pre každú časť systému. Takýto prístup znamená viac stresu, ale prináša väčšiu istotu, vyššiu kvalitu a rýchlejšie výsledky. Implementačný tím portálu OverSi samozrejme veľmi úzko spolupracoval s dodávateľmi riešení pre poskytovateľov údajov.

Ďalší samostatný tím zabezpečil podporu tisíckam zamestnancom 40 najväčších konzumentov výpisov. Samostatný školiaci tím vyškolil všetkých garantov systému a pripravil elektronické školenia pre používateľov. Nemenej dôležitým tímom bola skupina ľudí zabezpečujúca publicitu. Jej úlohou bolo tiež vytvorenie informačného portálu o projekte stopbyrokacii.sk. V neposlednom rade treba spomenúť tímy, ktoré majú na starosti prevádzku a podporu systému a tiež help desk pre používateľov a garantov.

Prečo sa proces debyrokratizácie začal až v roku 2018 a len pre pár oblastí? Je za tým slabá technologická vybavenosť, chýbajúce peniaze či nedostatočná snaha ?

Prvú vlnu debyrokratizácie by určite nebolo možné spustiť, ak by predtým neboli zrealizované mnohé iné technické riešenia a centrálne komponenty eGovernmentu. Ich príprava a realizácia zabrala nemálo času a úsilia. Ako som už spomínal, debyrokratizácia je predovšetkým legislatívna, organizačná a plánovacia výzva.

Predloženiu návrhu zákona proti byrokracii predchádzalo medzirezortné pripomienkovanie návrhu zákona, ktorým sa dopĺňal zákon o správnom konaní. Veľké množstvo zmien v návrhu novelizácie správneho poriadku si vynútilo vypracovanie úplne nového zákona, čo spôsobilo aj zmenu gestora daného zákona, ktorým sa stal UPPVII. Pre zaujímavosť zákon proti byrokracii zmenil 167 iných zákonov. Čo podľa mňa veľmi dobre ilustruje zložitosť zavádzania antibyrokratických zmien.

Zobraziť celú galériu (3)
Pixabay (úprava redakcie)

Najdôležitejšie podľa môjho názoru je, že pri realizácii tohoto projektu dochádza, k revolučnej zmene filozofie a myslenia. Zásadne sa uľahčuje občanom kontakt s úradmi. Zároveň sa mení charakter práce zamestnancov OVM z papierovej na elektronickú a automatizovanú agendu. Projekt presahuje rámec cieľovej skupiny – zamestnancov OVM – a má významný dopad na celú spoločnosť, občanov aj podnikateľské prostredie. Je pred nami určite ešte dlhá cesta. Je to o zmene myslenia nás všetkých. Občania by si mali byť vedomí, ktoré výpisy už nemusia dokladovať a úradníci by si mali zvyknúť, že si tieto výpisy majú povinnosť vyhľadať sami.

Úradníci vďaka zákonu o byrokracii už od občanov od 1.septembra nesmú požadovať určité dokumenty či výpisy. V prípade porušenia vraj dôjde k napomenutiu a neskôr sankciám do výšky niekoľko tisíc eur. Boli už zaregistrované podnety od občanov, kedy došlo k takému porušeniu a ak áno, aké boli následky?

Túto otázku by asi bolo lepšie položiť ľuďom z UPPVII. Možno by som len rád zdôraznil, že je dôležité o nových právach občanov, hovoriť čo najviac. Informovaní občania potom môžu veľmi výrazne pomôcť presadzovať antibyrokratické opatrenia do praxe, keď sa budú svojich nových práv domáhať. Zotrvačnosť v práci úradníkov je určite jedna z najvážnejších prekážok rýchlejšieho presadzovania zmien do života. Môžeme sa oprieť aj o skúsenosti zo zahraničia. Pamätám si, ako Estónci hovorili o tomto probléme ako o jednej z najdôležitejších vecí pri zavádzaní digitalizácie a informatizácie v štátnej správe.

Ako prebiehali školenia úradníkov, nakoľko je často problémom technická zručnosť najmä starších pracovníkov jednotlivých úradov. Evidovali sa aj nejaké problémy v tejto oblasti, kedy došlo k pochybeniu zo strany úradníkov či neochote spolupracovať ? Neohrozilo to pozície starších úradníkov, ktorí sa takémuto systému prispôsobujú oveľa ťažšie než napríklad mladá generácia?

V prvej etape portál zabezpečil hlavne podporu zamestnancom 40 najväčších konzumentov výpisov, medzi úplne najväčších patrí ministerstvo vnútra. Spoločne s ľuďmi z UPPVII sme zostavili 20 členný odborný tím, ktorý sa postaral o podporu tisícok používateľov a garantov v týchto inštitúciách. Všetkých garantov z týchto inštitúcii sme vyškolili prezenčnou formou a pripravili sme elektronické školenia pre všetkých používateľov, ktoré im je trvale k dispozícii.

Pre tento účel sme zvolili technológiu tzv. simulovaných prostredí, kde si zamestnanec verejnej správy vyskúša s pomocou nápovedí prácu s portálom OverSi. Aj tieto simulácie je možné nájsť na už spomínanej webovej stránke Stopbyrokracii.sk, ktorá je zameraná predovšetkým na podporu používateľov portálu OverSi.

V praxi sa stretávame s rôznymi otázkami od používateľov. Za krátky čas fungovania portálu sme ich nazbierali už desiatky. Preto sme sa rozhodli vytvoriť nástroj, ktorý pomôže úradníkom rýchlejšie nájsť odpovede na ich otázky. Jedná sa o chatbota, akéhosi virtuálneho agenta. Dokáže odpovedať na používateľské otázky aj pomocou využitia určitej formy umelej inteligencie.

Zobraziť celú galériu (3)
stopbyrokracii.sk / Redakcia

Ktorý štát EÚ v oblasti debyrokratizácie predstavuje úplny ideál a na druhej strane, ktorý štát je na tom najhoršie, prípadne ako je na tom v porovnaní s inými štátmi Slovensko?

Paušálne porovnávanie krajín je veľmi ťažké, keďže jednotlivé štáty majú rôznu históriu verejnej správy a úroveň vybavovania agendy je rôzna aj medzi jednotlivými inštitúciami a mestami vo vnútri. Vo všeobecnosti platí, že krajiny, ktoré sa umiestňujú vysoko v indexe „DESI – Digital Public Services“ majú výborné služby a nízku mieru administratívnej záťaže. Najlepšími sú Fínsko, Estónsko a Dánsko. Podľa mňa je dobré inšpirovať sa konkrétnymi riešeniami.

Napríklad vo Fínsku skúšajú asistenta pre navigáciu v životných situáciách. Vo Veľkej Británii majú najkrajší dizajn manuál dostupný vo forme zdrojového kódu. Najhoršie na tom sú krajiny Balkánu a Maďarsko. Napríklad v Bulharsku sú obchodné registre vedené v každom okrese a majú ich vedené ako nezávislé databázy, ktoré medzi sebou nekomunikujú.

Je reálne, aby sa  Slovensko stalo úplne moderne a elektronicky fungujúcim štátom?

Aj túto otázku by možno bolo lepšie položiť ľuďom z UPPVII. Osobne si myslím, že je to reálne. Nakoniec všetko záleží len na nás. Za posledné roky sa Slovensko zlepšilo najmä v dvoch dôležitých oblastiach.

Jednak v schopnosti koncepčne a strategicky plánovať ďalší postup. Bola pripravená ambiciózna Národná koncepcia informatizácie verejnej správy. Na jej základe začali pracovať proaktívne pracovné skupiny ako Lepšie dáta alebo Lepšie služby. Pripravuje sa tiež Stratégia digitálnej transformácie Slovenska, ktorá sa zameriava v oblasti eGovernmentu najmä na budovanie dátového štátu a zavedenie umelej inteligencie do problémov výkonu verejnej moci.

Druhou je schopnosť dosahovať rýchlo výsledky, ktoré majú zmysel. Prejavuje sa to najmä v debyrokratizácii, kde vďaka CSRÚ a OverSi vieme veľmi rýchlo a efektívne prepájať systémy a odstraňovať zbytočné administratívne úkony. Digitálne technológie umožňujú veľmi rýchlo zmeniť zaužívané postupy a dosahovať výrazné zlepšenie.

Na druhej strane sme však svedkami toho, že umelá inteligencia, digitalizácia či robotizácia doslova nahrádza niektoré pracovné pozície či ľudí. Nemôže to mať v budúcnosti negatívny dopad?

Umelá inteligencia, digitalizácia či robotizácia sú súčasťou niečoho, čomu sa dnes hovorí aj štvrtá priemyselná revolúcia alebo digitálna revolúcia. Prvá priemyselná revolúcia v 18. storočí bola založená na zavádzaní strojovej výroby, ktorá nahrádzala manufaktúru založenú na ručnej práci. A tým pádom  vyvolala aj veľké obavy. Stroje mali nahradiť ľudí, ktorí sa mali stať zbytočnými. To viedlo k protestom a rozbíjaniu strojov. Podobné obavy a otázky so sebou priniesli aj ďalšie priemyselné revolúcie. Koncom 19. storočia to bola elektrická revolúcia. V druhej polovici 20. storočia zas binárna alebo počítačová revolúcia.

Zatiaľ sa nikdy obavy z revolučných zmien neukázali ako opodstatnené. Priniesli so sebou aj spoločenské zmeny a spustili zmeny v myslení ľudí, v spôsobe ich vzdelávania, v nárokoch na pracovné a spoločenské uplatnenie. Napriek týmto obavám každá priemyselná revolúcia nakoniec viac pracovných miest vytvorila ako zrušila. Vyplýva to z toho, že ak sú nejaké úlohy automatizované, sú lacnejšie a najmä rýchlejšie, je potrebných viac ľudí na vykonávanie ďalších funkcií v procese, ktoré neboli automatizované.

To však neznamená, že sa máme uspokojiť a čakať na krajšiu budúcnosť so založenými rukami. Je nevyhnutné sa pripravovať. Predovšetkým treba prispôsobovať systém nášho vzdelávania a byť pripravený vzdelávať sa celý život. Rýchlosť a frekvencia zmien sa zvyšuje a je nutné byť schopný sa prispôsobiť. Súhlasím s názorom, že určite nespravíme chybu, ak budeme rozvíjať našu schopnosť organizovať a viesť, podporovať celoživotné vzdelávanie, tvorivo využívať informácie a robiť to, čo nás baví. O toto sa snažíme aj u nás v DXC Technology a v tomto by sme mali podporovať aj naše deti. 

Plánované sú aj ďalšie projekty, avšak približne o rok budú parlamentné voľby a meniť sa bude aj vláda. Nemôže to nejak ohroziť plánované projekty, prípadne ako dosiahnúť aby sa v tom naďalej pokračovalo ?

Riziká pri takýchto projektoch je vždy potrebné brať do úvahy a to aj bez parlamentných volieb. Som presvedčený, že téma informatizácie a digitálnej transformácie štátnej a verejnej správy so zameraním na odstraňovanie byrokracie, je dôležitou pre každú rozumne uvažujúcu vládu.

Navyše je to koncept, ktorý má oporu vo viacerých strategických dokumentoch prijatých na základe konsenzu s kľúčovými reprezentantmi IT sektora. Preto verím, že sa v tomto koncepte a rozbehnutých projektoch bude pokračovať. V konečnom dôsledku ide o projekty, ktoré prinášajú viditeľné a prakticky ľahko overiteľné výsledky.

Na rozhovore spolupracoval Patrik Zengevald