Zdá sa, že šírenie poplašných správ sa v poslednej dobe stalo akýmsi hitom internetu. Na druhej strane sa niet čomu čudovať, nakoľko dnes takmer každý disponuje pripojením na internet a slobodou prejavu. Práve tieto možnosti však mnohí zneužívajú na praktiky, ktoré majú negatívny vplyv na širokú verejnosť. Aj v tomto prípade nanešťastie platí, že falošné správy sa internetom šíria rýchlosťou svetla.

Najnovší iPhone 15 teraz kúpiš za 2 eurá. Má to len jeden háčik

Šírenie poplašných správ, takzvaných hoaxov nadobúda oveľa väčší rozmer ako kedysi. Práve veľký rozmach tejto formy komunikácie a šírenia správ spôsobil širší záujem nielen verejnosti, ale aj viacerých orgánov, ktoré sa proti šíreniu hoaxov rozhodli bojovať. Poďme si teda zhrnúť základné informácie o tom, ako rozoznať hoax od pravdivej informácie, ako takéto incidenty rieši Policajný zbor Slovenskej republiky a ako vyzerá samotný hoax.

Čo vlastne Hoax znamená ?

Anglický pôvod slovíčka hoax môžeme do slovenčiny preložiť ako podvod či falošnú správu. Tá sa najčastejšie a najefektívnejšie šíri práve prostredníctvom internetu či už zdieľaním na sociálnych sieťach, alebo prostredníctvom mailu. Aj napriek nepravdivej informácii dosahuje obrovské množstvo zdieľania a preposielania ďalším používateľom. Je vedecky dokázané aj to, že falošné správy sa šíria niekoľkonásobne rýchlejšie ako tie pravdivé a hoax je toho skvelým príkladom.

Najčastejším predmetom falošných správ bývajú zväčša témy politického charakteru či v poslednej dobe často skloňovanej migrácie. Šírenie nepravdivých informácií sa však s veľkou obľubou zameriava aj na situácie, kedy dochádza k varovaniu veľkého nebezpečenstva, prosbu o pomoc v núdzi, zbieranie podpisov na petíciu či spoplatnenie určitých služieb, ktorým sa dá zabrániť jedine preposielaním ďalej.

Ako zistiť, že sa jedná o HOAX

Aj v tomto prípade platí pravidlo dôveruj, ale preveruj. Hneď prvým najčastejším znakom, vďaka ktorému sa dá už na prvý pohľad zistiť, že ide o falošnú správu je výzva, ktorá nabáda k hromadnému rozosielaniu, zdieľaniu a čo najväčšej informovanosti všetkých známych. Najzákladnejšou vecou je však overenie zdroja, odkiaľ daná informácia pochádza.

Určite si si už neraz všimol rôzne súťaže, v rámci ktorých za zdieľanie príspevku dostaneš 100 € poukaz na nákup v potravinovom reťazci Tesco či najnovší model automobilu Audi a to len za jednoduchý ‚‚Like‘‘ na stránku a zdieľanie.

Každého rozumne zmýšľajúceho používatelia ihneď napadne, že sa jedná o falošnú správu, no nájdu sa aj takí, ktorí tomu uveria a šíria to ďalej. Viac než podozrivé sú aj viaceré facebookové stránky či internetové weby, ktoré sú známe šírením predovšetkým konšpiračných teórií, ktoré sa zaoberajú najmä medzinárodnou, ale aj domácou politikou.

V tomto prípade, ale aj každom inom je potrebné pozrieť si oficiálnu stránku danej spoločnosti a zistiť či sa naozaj jedná o nejakú súťaž, alebo závažnú informáciu. V prípade takýchto nepravdivo šíriacich sa správ sa zvyčajne behom pár hodín objavia aj prvé články o tom, že sa jedná o výmysel, prípadne sa k situácii vyjadria média, respektíve samotná spoločnosť, ktorá samozrejme vyvráti tvrdenie falošnej správy. K ďalším zaujímavým príkladom sa ešte vrátime v ďalšej časti článku.

Riešenie daného problému na Slovensku

Šírenie nepravdivých informácií nie je len problémom u nás, ale celosvetovým. Známe sú rôzne konšpiračné teórie ohľadom svetových veľmocí Ruska či USA a v období prezidentských volieb je internet zaplavený množstvom správ, pričom len minimum z nich je naozaj pravdivé.

Prečítajte si tiež!
Facebook robil veľkú „čistku“. Odstránil stovky stránok s ruskou propagandou

Situáciou sa zaoberá aj samotná Európska únia v rámci svojich orgánov či menšie regionálne zoskupenia ako napríklad V4, kde dochádza k lepšej spolupráci a prevencii. Na Slovensku slušnú prácu v tejto oblasti vykonáva predovšetkým Policajný zbor SR. Polícia sa dokonca rozhodla spustiť stránku na Facebooku, kde dochádza k zhromažďovaniu hoaxov a podvodov.

Aj kvôli najnovším prípadom ohľadom únosu detí v rôznych častiach krajiny  a často opakovanému hoaxu s ihlami a striekačkami, ktoré by mali byť kontaminované vírusom HIV sa Policajný zbor SR rozhodol, že v takýchto prípadoch bude postupovať nekompromisne podľa zákona. Šírenie poplašnej správy predstavuje trestný čin, za ktorý je možné uložiť trest na 2 až 8 rokov.

HOAX vs. Realita

Okrem bežných hoaxov, ktoré sa týkajú rôznych súťaží, ukradnutých detí či klamlivých mailov bánk sú vo svete najčastejšie vyskytujúce sa dezinformácie, ktoré súvisia najmä s migračnou krízou či Európskou úniou. Pre ľudí, ktorí sa v danej problematike príliš neorientujú sú negatívne informácie skvelou príležitosťou na jej ďalšie šírenie aj napriek tomu, že sa jedná o úplnú demagógiu. V nižšie uvedených príkladoch si uvedieme názornú ukážku toho, aká je naozaj skutočnosť.

Takáto fotografia sa objavila v príspevku na sociálnych sieťach jedného z českých používateľov, podľa ktorého išlo o inváziu migrantov v Prahe. Príspevok zdieľalo vyše 9 tisíc používateľov, medzi ktorými sa objavili aj určité politické strany, ktoré si asi každý domyslí.

Smutné však zostáva to, že aj napriek čo i len malej pozornosti, alebo overení či ide naozaj o pravdivú informáciu dosiahol počet zdieľaní poriadne vysoké číslo. V skutočnosti sa samozrejme jednalo o falošnú informáciu, nakoľko nápis na informačnej tabuli je v anglickom jazyku a daná stanica sa nenachádza v Prahe, ale anglickom mestečku Brighton.

Železničná stanica v Prahe vs železničná stanica v Anglicku

[twenty20 img1=“152687″ img2=“152688″ offset=“0.5″]

Nie všetko je tak, ako to na prvý pohľad vyzerá