Vláda Slovenskej republiky dnes schválila návrh bývalého primátora Košíc a súčasného podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho. Návrh spočíval vo vytvorení inovačnej diplomacie, ktorá by zo začiatku pôsobila v štyroch krajinách, pričom neskôr sa počíta s tým, že sa to rozšíri aj do iných destinácií.
Aj keď je Slovensko malá krajina, má veľmi šikovných obyvateľov. Na našom území vzniklo kopec skvelých firiem, ktoré sú známe po celom svete. Medzi tie najznámejšie patrí určite Sygic či Eset, no firiem s revolučnými nápadmi tu máme viacero. Presadiť sa je však ťažké a práve preto bol podaný návrh na vytvorenie inovačnej diplomacie. Informáciu priniesol Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII).
Úlohou bude napomáhať v nadväzovaní nových spoluprác
Projekt vznikne v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Myslelo sa aj na samotné financovanie, ktoré bude fungovať hybridnou formou (podľa aktuálnej situácie a s pomocou rôznych firiem) a bude slúžiť na podporu vývoja slovenských produktov a služieb a ich expanziu na trhy iných krajín. Inovační diplomati budú zo začiatku vo Fínsku, USA, Izraeli a Číne.
„Úlohou inovačných diplomatov bude napomáhať slovenským výskumným inštitúciám, univerzitám a podnikateľom v nadväzovaní spolupráce s inovačným prostredím v zahraničí a podpora verejno-súkromných partnerstiev,“ uviedol vicepremiér Richard Raši.
„Pri vypracovaní návrhu inovačnej diplomacie sme sa opierali aj o naše skúsenosti s pilotným modelom hybridného financovania na podporu malých a stredných podnikov, ktorý vypracoval náš úrad. Vďaka nemu sme doposiaľ podporili päť inovatívnych firiem. Tie na základe získanej pomoci a súkromnej podpory vyvíjajú inovatívne riešenia v oblasti Smart Cities,“ dodal.
A prečo práve tieto štáty? No podľa dostupných informácií sú to práve tieto štáty, ktoré sa každoročne vyskytujú na popredných priečkach v rámci inovácií a zároveň v týchto krajinách sídli množstvo nadnárodných spoločností a inštitúcií. O takýto projekt prejavili záujem aj rôzne spoločnosti, ktoré ho spoločne s ÚPVII financovali v pomere 1:1 (každý po 800 tisíc eur).
