V správe sú materiály TASR.

Dáta už dlhodobo potvrdzujú, že Slováci sú náchylnejší na to, aby verili rôznym konšpiráciám a hoaxom. Pred dvomi rokmi sme to videli pri diskusii o koronavíruse a očkovaní, v poslednom čase zas stačí otvoriť Facebook a komentáre pod článkami o vojne na Ukrajine.

Smutným faktom je prieskum agentúry Focus z jesene 2020, podľa ktorého konšpiráciám verí aj veľká časť tých, ktorí majú mladých učiť kriticky myslieť, samostatne si overovať články na internete a dohľadávať informácie z overených zdrojov či štúdií. Podľa tejto analýzy totiž až tretina slovenských učiteľov verila tvrdeniu, že očkovanie je prípravou na „čipovanie ľudí“.

„Je to dôkaz, že takéto veľké percento učiteľov sa nedokáže orientovať vo svete informácií, a tak je potrebné to zmeniť,“ povedala Denisa Adamovičová z Komenského inštitútu.

Vlani zas podobný prieskum organizovala agentúra Median na základe zadania RTVS. Podľa neho Slováci najviac veria konšpiračnej teórii, že útoky na budovy Svetového obchodného centra z 11. septembra 2001 boli riadené vládou USA. Druhým najčastejším hoaxom, ktorému ale verí šokujúcich 20 % obyvateľov našej krajiny, bol výrok, že Američania nikdy neboli na Mesiaci a lietadlá vypúšťajú na ľudí jedy (chemtrails).

 „Sú to ľudia vo veku od 30 do 59 rokov, ľudia s nižším dosiahnutým vzdelaním. So základným alebo stredným vzdelaním bez maturity,“ cituje RTVS slová Michala Misloviča z agentúry MEDIAN SK o tom, kto nezmyslom verí najčastejšie.

Teraz dominuje Ukrajina. Slováci zasa veria nezmyslom najviac z EÚ

Pozornosť konšpirátorov sa aktuálne presunula na Ukrajinu. Na sociálnej sieti Facebook sa podľa TASR častejšie písalo o udalostiach v meste Buča, kde existujú dôkazy o vraždení civilistov ruskými vojskami. Hoaxeri však zdieľajú príspevky, ktoré ich spochybňujú.

Smutným faktom podľa tlačovej agentúry je znova výsledok, že takéto príspevky sú spomedzi 20 sledovaných krajín najpopulárnejšie práve na Slovensku. Vyplýva to z prieskumu britského Inštitútu pre strategický dialóg (ISD).

Nie je však úplne jasné, či je za štatistikou opäť typická náchylnosť Slovákov veriť nezmyslom, alebo skôr vypovedá o vyššej aktivite proruských trollov na našom území.

Jasné dôkazy o vraždení

Po tom, ako ruské jednotky 30. marca opustili ukrajinské mesto Buča, zverejnili svetové médiá zábery zachytávajúce nespočet tiel mŕtvych civilistov či svedectvá preživších. Ukrajina zo zabíjania civilistov obvinila ruských vojakov, ktorí mesto okupovali. Rusko však vinu poprelo a ruské štátne médiá čoskoro ponúkli alternatívny pohľad na udalosti v Buči, pričom pravosť záberov z Buče často spochybňovali.

ISD preto zanalyzovala v každej z 20 sledovaných krajín desať najpopulárnejších príspevkov o udalostiach v Buči zverejnených na Facebooku medzi 30. marcom a 6. aprílom, aby dokázala určiť, ktorý zo spomínaných naratívov si získal na sociálnej sieti viac pozornosti v rozličných krajinách v Európskej únii i mimo nej.

Tím ISD tak zanalyzoval celkovo 200 príspevkov zverejnených na Facebooku; z nich 44 obsahovalo informácie, ktoré bolo možné spojiť priamo s ruskými štátnymi médiami, ruskými predstaviteľmi alebo prokremeľskými zdrojmi. Najviac takýchto príspevkov sa šírilo práve na slovenskom Facebooku, kde sedem z desiatich najpopulárnejších príspevkov obsahoval takýto prokremeľský naratív. Väčšinu z týchto príspevkov pritom zverejnili facebookové stránky, ktoré sú známe jednak svojím vystupovaním proti establišmentu, a jednak aj extrémizmom a populizmom.

Aj ďalšie priečky patria krajinám okolo nás

Ďalšími dvoma európskymi krajinami, v ktorých sa takýto prokremeľský naratív šíril najviac, sú Česko a Rakúsko. Polovica z desiatich najpopulárnejších príspevkoch v týchto krajinách obsahovala takýto naratív.

Naopak, najmenej takýto príspevkov zaznamenali spomedzi európskych krajín analytici v Británii, Írsku, Poľsku a Taliansku, kde takýto naratív nenašli ani v jednom z desiatich analyzovaných príspevkov.

Z celkových 200 analyzovaných príspevkov 55 spochybňovalo udalosti v Buči či pravosť zverejnených záberov. Nie všetky tieto príspevky však bolo možné vždy charakterizovať ako prokremeľské, avšak napriek tomu, že tvorili iba 27,5 percenta analyzovaných príspevkov, boli zdieľané častejšie než zvyšných 145 príspevkov, ktoré udalosti v Buči nijako nespochybňovali. Spomínaných 55 spochybňujúcich príspevkov malo totiž dovedna vyše 208 000 zdieľaní, pričom príspevky, ktoré udalosti z Buče nespochybňnovali, mali niečo okolo 172 000 zdieľaní.

Tím ISD zanalyzoval dovedna 200 príspevkov na Facebooku pochádzajúcich z 20 krajín, z ktorých 14 je súčasťou Európskej únie – Cypru, Česka, Francúzska, Grécka, Holandska, Írska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Portugalska, Rakúska, Slovenska, Španielska a Talianska. Ostatné skúmané štáty boli Argentína, Brazília, Británia, Kanada, Spojené štáty a Venezuela.