Pred viac ako siedmimi rokmi zasiahla svet šokujúca správa o havárii jadrovej elektrárne Fukušima. Vlna tsunami, ktorá zasiahla pobrežie Japonska bola oveľa ničivejšia, než sa pôvodne očakávalo.

Sleduj Fontech aj na sociálnych sieťach!
FacebookInstagramYouTube

Okrem veľkých zdravotných, environmentálnych a materiálnych škôd, došlo aj k výraznému sprísneniu prevádzky jadrových elektrárni a množstvo z nich svoju prevádzku úplne zastavilo. A ako je na tom samotná Fukušima? Podľa najnovšieho výskumu pod vedením Dr. Satoshi Utsunomiyou už nehrozí žiadne nové nebezpečenstvo než to, o ktorom sa vedelo doteraz. Celú publikovanú správu nájdeš na tomto odkaze.

Najviac zamorené územie ostáva naďalej v blízkosti reaktora

Havária z 11. marca 2011 spôsobila uvoľnenie veľkého množstvo rádioaktívneho materiálu, vrátane izotopov Cézia 134 (polčas rozpadu 2 roky) a Cézia 137 (polčas rozpadu 30 rokov). Spočiatku prevládala teória, že všetky častice boli uvoľnené v rozpustnej forme. Nový výskum však ukázal, že časť uvoľneného cézia bola vo forme sklovitých mikročastíc, ktoré sa vytvorili počas rozpadu reaktora a zamorili značnú oblasť. Doteraz však nebolo jasné, aké veľká je ich koncentrácia a či reálne existuje ďalšie nebezpečenstvo.

sklovité častice cézia
Zobraziť celú galériu (2)
Úroveň radioaktivity v okolí Fukušimy

Vďaka dosiahnutým výsledkom je možné zistiť význam týchto častíc pre súčasnú úroveň žiarenia a poskytuje to cenné údaje pre prehodnotenie budúcich zdravotných rizík.

Väčšina častíc má veľkosť len niekoľko mikrónov a nachádza sa v oblasti, kde sa vyskytuje rozpustné cézium. To je viazané na ílovité materiály, ktoré sú ale tiež obsiahnuté časticami cézia. Preto bolo spočiatku veľmi ťažké zistiť, ako veľmi sú oblasti zamorené a koľko mikročastíc pochádzalo priamo z elektrárne.

Väčšina uvoľneného cézia bolo vo forme sklovitých častíc

Častice z elektrárne však majú oveľa vyššiu rádioaktivitu (1011 Bq/g), čím bolo možné ich odlíšiť od tých, ktoré už boli v pôde obsiahnuté. Aby ich vedeli odlíšiť, použili autorádiografickú metódu (patrí tu napríklad röntgen). Tá vystavuje fotografický film alebo detektor rádioaktívnemu zdroju, čím sa žiarenie následne objaví na filme. Túto metódu následne aplikovali na vzorky pôdy z 20 najviac postihnutých oblasti.

Prečítaj si tiež
Dvojica robotov stroskotala pri vyšetrovaní vysokej úrovne radiácie v jadrovej elektrárni Fukušima

V blízkosti elektrárne bola koncentrácia veľmi vysoká a v niektorých miestach bol výskyt častíc až 318 v jednom grame pôdy. Odhad výskumníkov je, že až 78 % rádioaktívneho cézia, bolo uvoľnené vo forme sklovitých častíc a to hlavne v oblasti južne od reaktora.

Výsledky skúmania tak poskytli lepšiu predstavu o množstve a spôsobe šírenia žiarenia. Pomôcť to môže hlavne v zisťovaniu vplyvu na zdravie ľudí žijúcich v danej oblasti, čo bolo hlavným cieľom celého skúmania. Nové skutočnosti zároveň neznamenajú riziko ďalšieho žiarenia. Celkové množstvo uvoľneného cézia zostáva rovnaké, no ešte stále nie je jasné, aké následky pre ľudí tvoria sklovité častice.